Sudcovia chcú rušiť malé súdy, Borec nie

Súdna rada poverila svoju predsedníčku Janu Bajánkovú, aby o týchto požiadavkách rokovala s premiérom Robertom Ficom a predsedom Národnej rady Petrom Pellegrinim. Ministerstvo spravodlivosti o zvýšení počtu sudcov uvažuje. O aký počet by išlo, závisí od peňazí. Naopak, s rušením malých súdov ministerstvo nesúhlasí. Cestu vidí v špecializácii jednotlivých súdov.

Požiadavky sudcov vyplývajú z analýzy, o ktorej rokovala nedávno Súdna rada v Omšení. Rezort spravodlivosti nevylúčil, že k 1 337 aktívnym sudcom okrem 45 nových sudcov, ktorých v súčasnosti preveruje Národný bezpečnostný úrad, by mohlo pribudnúť viacej sudcov.

„V súvislosti s prípravou budúcoročného rozpočtu rokujeme s ministerstvom financií o finančnom krytí nových miest sudcov,“ reagovala hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová.

Predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková vzhľadom na stále vysoko nadpriemerný nárast agendy súdov považuje za vhodné, aby bol navýšený počet miest sudcov približne o sto. „Ministerstvom spravodlivosti požadované navýšenie o 60 miest považujeme za nevyhnutné minimum,“ reagovala pre Pravdu Bajánková.

Zvážiť existenciu malých súdov, kde je menej ako sedem sudcov, rezort neplánuje. Takýchto súdov je z 54 okresných súdov sedem. Podľa Donevovej vládou schválená koncepcia stabilizácie a modernizácie súdnictva nepredpokladá zmeny v súdnej sústave. „Cestu skôr vidíme v špecializácii súdov na vybrané agendy,“ uviedla hovorkyňa.

Nové civilné procesné právo, ktoré by malo začať platiť na súdoch už o rok, predpokladá väčšiu špecializáciu súdov na jednotlivé agendy. Napríklad pracovnoprávne vzťahy nebude po novom riešiť 54 okresných súdov, ale len osem vybraných okresných súdov, každý v jednom kraji. Podobne bude rozdelená aj iná špecializovaná súdna agenda.

Bajánková pripomenula, že návrh na optimalizáciu súdnej sústavy sa týka najmenších súdov, kde pre nízky počet sudcov je prakticky nemožná akákoľvek špecializácia týchto sudcov. Sudcovia sa však medzi sebou nevedia zhodnúť v tom, či sú malé súdy neefektívne.

Predseda Krajského súdu v Trenčíne Miroslav Manďák nesúhlasí s tým, aby boli malé súdy zrušené. Naopak, žiada, aby rezort doplnil na nich počet sudcov. „Okresné súdy v našom obvode sú malé, ale výkonné. Bolo by potrebné doplniť ich o sudcov,“ reagoval Manďák.

Naopak, predseda Krajského súdu v Bratislave Ľuboš Sádovský povedal, že nevidí zmysel existencie súdov s počtom sudcov päť až šesť. „Tieto súdy potrebujú budovy, personál, nehovoriac o špecializácii sudcov. Hádky sudcov by nemuseli byť, ak by boli malé súdy zrušené,“ trvá na svojom Sádovský. Podľa neho dnes nejde o vzdialenosť, účastníci konania nechodia na súdy denne.

Naposledy došlo k rušeniu súdov v roku 2004, za druhej Dzurindovej vlády. Tá vtedy navrhla zrušiť dva krajské súdy v Trnave a Trenčíne a 13 okresných. V parlamente napokon zrušili len desať okresných súdov. Počet súdov znovu navýšila Ficova vláda v roku 2008. Do sústavy súdov pribudlo znovu deväť okresných súdov.

V jednom však zhoda v sudcovskom stave panuje. Požaduje zvýšiť počet sudcov a vyšších súdnych úradníkov. Predseda Krajského súdu v Trnave Anton Jaček upozornil, že pred siedmimi rokmi mal ako sudca nevybavených 30 vecí, dnes je to na sudcu aj 250.

„Nápad vecí je viacnásobný a súdy pracujú s menším alebo rovnakým počtom sudcov,“ uviedol Jaček. Podľa neho Ústavný súd vlani rozhodol, že všeobecné súdy musia za prieťahy zaplatiť 885-tisíc eur. Za tieto peniaze by sa podľa Jačeka zaplatili ďalší sudcovia i vyšší súdni úradníci.

Súdna rada vyslovila požiadavku uzákoniť zásadu, podľa ktorej podstatné zvýšenie agendy automaticky prinesie zvýšenie počtu miest sudcov a administratívneho aparátu na konkrétnom súde.

„Je nepochybné, že spoločnosť je konfrontovaná so skutočnosťou zvýšenia počtu vecí prejednávaných súdmi o viac než jednu tretinu,“ reagovala Súdna rada. Argumentuje, že kým napríklad v roku 2010 agenda predstavovala 1 206 224 vecí, v roku 2014 sa zvýšila na 1 386 622 vecí.

Hovorkyňa rezortu spravodlivosti doplnila, že určitý automatizmus v tejto oblasti funguje aj dnes. Určovanie počtu sudcov a voľných miest na súdoch podľa nej určuje vyhláška rezortu, ktorá zohľadňuje nielen počet nových vecí, ale napríklad aj veľkosť nevybavenej agendy.