Z brigádnika sa môže stať aj novodobý otrok

„Finančne zaujímavá“ pracovná ponuka môže byť aj cestou do pekla. Pri hľadaní letnej brigády v zahraničí by preto mali byť mladí ľudia opatrní.

15.07.2015 07:00
obchod s ľuďmi, policajti, poľské auto, zločinci Foto:
Snímka z preventívnej akcie britských policajtov, ktorí v poľskom aute hľadajú zločincov zaoberajúcich sa obchodom s bielym mäsom.
debata (18)

Novodobých otrokov, ktorí pracujú v neľudských podmienkach a za mizernú mzdu, totiž pribúda. Na Slovensku ich je ročne niekoľko desiatok, no v skutočnosti ich môže byť aj oveľa viac. Ministerstvo vnútra pripravilo pre mladých rady, ako pri vycestovaní postupovať.

„Obchodovanie s ľuďmi je vo svete tretí najvýnosnejší nelegálny obchod, na ktorom sa každoročne medzinárodné organizované skupiny obohacujú o miliardy eur a neváhajú pritom zneužívať, podvádzať či násilne zaobchádzať s ľuďmi,“ hovorí riaditeľ odboru prevencie kriminality rezortu vnútra Jozef Halcin.

Ministerstvo vnútra radí rodičom mladých ľudí, aby si preverili, kam idú ich ratolesti brigádovať. „Rodič by si mal pred odchodom dieťaťa do zahraničia preveriť pracovnú ponuku a od akej agentúry je. Záujemca o brigádu by mal podpísať len takú zmluvu, ktorej rozumie, a neprijať žiadnu nelegálnu prácu,“ upozorňuje Halcin.

Obchodovanie s ľuďmi je vo svete tretí najvýnosnejší nelegálny obchod, na ktorom sa dá obohatiť o miliardy eur.
Jozef Halcin, riaditeľ odboru prevencie kriminality rezortu vnútra

Mladí by mali nechať rodičom presnú adresu miesta pobytu a telefónne spojenie, aj fotokópiu svojho pasu. So sebou by mali mať kontakty na veľvyslanectvo či linky pomoci v krajine, do ktorej cestujú. S rodinou by si mali dohodnúť termíny, kedy sa im budú ozývať.

Rezort vnútra síce vedie evidenciu obetí, ktoré sa dostali do rúk obchodníkom s ľuďmi, tieto čísla však môžu byť v skutočnosti vyššie. Poškodeným pomáha prostredníctvom programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi, v rámci ktorého pomáha obetiam pri návrate na Slovensko, poskytuje im bezpečné ubytovanie, psychologickú, zdravotnícku a právnu pomoc, finančnú podporu i ochranu identity. Vstup do programu je dobrovoľný.

„Počet obetí v programe však predstavuje len špičku ľadovca. Do neho sú totiž zaraďovaní len tí, ktorí o takúto pomoc prejavia záujem,“ tvrdí Halcin. Podľa neho niektorí ani vôbec nevedia, v akej pasci sa ocitli, iní to zas nikomu neprezradia, ďalší o pomoc štátu nemajú záujem. Vlani rezort v rámci programu podpory poskytol pomoc 34 obetiam, z nich bolo 12 mužov a 22 žien. Rok predtým ich bolo 30, z toho 19 žien, deväť mužov a dve deti.

Polícia však mala za minulý rok nahlásených viac obetí. V 25 prípadoch išlo o sexuálne zneužitie, v 18 o pracovné vykorisťovanie a v 11 prípadoch o sexuálne zneužívanie spojené s núteným sobášom. K obchodovaniu dochádzalo najčastejšie na území Veľkej Británie, nasledovalo Slovensko a Taliansko.

Ideálnou obeťou tohto biznisu je podľa policajných štatistík muž z východného Slovenska do 26 rokov. Polícia pre obete obchodovania zriadila aj špeciálnu národnú linku, ktorú môžu kedykoľvek využiť na čísle 0800 800 818.

Nezodpovedaná zostáva otázka, prečo sa obete nevzoprú, nepožiadajú o pomoc či neutečú. „My sme sa veľakrát stretli s tým, že majú strach. Obchodníci s ľuďmi ich vykorisťujú a priamo či nepriamo sa im vyhrážajú. Obete tak nechcú svojich blízkych a známych uviesť do nejakého ohrozenia,“ hovorí Tímea Stránska, riaditeľka organizácie Človek v ohrození Slovensko.

Druhou možnosťou podľa nej môže byť, že ľudia vychádzajú z takých zlých sociálnych pomerov, že si nedokážu nájsť žiadnu prácu na Slovensku a akýkoľvek zárobok považujú za lepší, aj keď ich stojí určitú ujmu. Ďalším dôvodom podľa Stránskej môže byť to, že málokto dokáže sám seba identifikovať ako obeť.

„Naopak, človek trpí, a keď to už nedokáže vydržať, jedného dňa ujde.“ Podľa nej má málokto tendenciu sťažovať sa. Dôvodom je strach a hanba z pocitu zlyhania.

Potvrdzuje to aj sociológ Michal Vašečka: „Často tam vznikne taký strach až obavy o svojich blízkych, o ktorých vykorisťovatelia vedia, kde bývajú.“ Podľa neho ide tiež často o ľudí, ktorí utekajú pred svojím predchádzajúcim životom a nemajú sa kam vrátiť. Ak však majú blízkych, ktorí by im mohli poskytnúť pomoc, klamú im aj sebe, pretože si nechcú priznať, že zlyhali. Mnohí sa zas obrovskému násiliu, ktoré sprevádza obchodovanie s ľuďmi, poddajú.

Práve z dôvodu ukázať verejnosti, ako ľahko sa človek môže stať novodobým otrokom, pripravil rezort vnútra v spolupráci s tretím sektorom preventívnu kampaň. Spustili dokonca fiktívnu stránku superzárobok.sk s pracovnými ponukami v Anglicku, ktorej cieľom bolo ochrániť ľudí pred obchodníkmi s ľuďmi. V priebehu trojdňovej kampane v marci sa na fiktívnu stránku chytilo 7 000 ľudí. Títo všetci sa mohli stať potenciálnymi otrokmi.

Ochrániť ľudí pred otroctvom majú nové aplikácie

Obchod s ľuďmi narastá, preto sa štát snaží Slovákov ochrániť. Plánuje spustiť preventívne kampane cez sociálne siete a pripravuje aj aplikácie v telefónoch, ktoré budú dobrovoľne monitorovať, kde sa človek pracujúci v zahraničí nachádza, hovorí štátny tajomník ministerstva vnútra Jozef Buček.

Ľudia odchádzajúci pracovať do cudziny sú často zneužívaní ako novodobí otroci. Má to stupňujúci sa trend?
Začína to byť veľký problém a stále sa to stupňuje práve preto, že ľudia si nepreveria pracovné agentúry. Je veľké množstvo prípadov, ktoré ešte nemáme ani odhalené. V obchodovaní s ľuďmi je veľkým problémom skrytá kriminalita, obete neprídu samy podať trestné oznámenie. Pre ne je ťažké zdôveriť sa niekomu, že v zahraničí museli vykonávať napríklad prácu spojenú so sexuálnymi službami alebo podobne. V rámci Európskej únie bolo v rokoch 2010 až 2012 podľa výskumu 30-tisíc takýchto obetí. Slovensko do tohto systému nahlási každoročne 30 až 40 ľudí. Je to rastúce číslo a je toho jednoznačne viacej. Obchodovanie s ľuďmi je tretí najväčší biznis po drogách a zbraniach. Predstavuje hodnotu okolo 110 miliárd eur v rámci celej Európy.

V ktorých krajinách je najviac novodobých otrokov zo Slovenska?
Sú to najsilnejšie ekonomiky v rámci únie – Anglicko, Nemecko a Francúzsko.

Ide o zahraničné gangy, ktoré tieto obchody organizujú alebo sú medzi zločincami aj Slováci?
Sú to medzinárodné skupiny, ale aj našinci, najmä z rómskych komunít. Tí, lákajú z osád najmä nevzdelaných a ženy. V zahraničí sú nútené k sexuálnym službám či k sobášom. To je veľmi výhodný artikel. Tu hrozí do budúcnosti obrovské nebezpečenstvo a uvedomujú si to i naši zahraniční kolegovia. Nelegálni migranti majú často dostatok peňazí, aby si nútené sobáše kúpili. Tieto ženy nevedia, do čoho idú, a nelegálni migranti tak získajú pobyt v Európskej únii. Tento obchod bude stále rásť.

Ako tieto zločinecké skupiny pracujú, teda najmä tí, čo lákajú ľudí na Slovensku?
Takzvaný náborár, ktorý u nás presviedča ľudí, aby išli pracovať do zahraničia, napríklad zbierať ovocie, naozaj nemusí byť v konečnom dôsledku ten, čo vykorisťuje obeť pri práci na plantáži. Štatistiky však ukazujú, že na jednej obeti, ktorú napríklad využívajú na sexuálne účely, sa dá zarobiť až 21-tisíc dolárov. Takže motív páchateľa získať človeka je obrovský.

V lete využíva brigády v zahraničí veľa mladých ľudí. Na čo si majú dávať pozor?
Štát sa tejto téme venuje intenzívne od roku 2006. Organizujú sa bilbordové kampane, školenia, prednášky na školách. Ľudia si však častokrát povedia „mne sa to stať nemôže“. To je chyba, týka sa to každého. Na školách chýba predmet, ktorý by mládež učil, ako sa brániť takýmto nebezpečenstvám. To by privítal každý rodič. Rodič by si mal pred odchodom svojej ratolesti do zahraničia preveriť pracovnú ponuku a od akej agentúry je. Mladý človek by mal podpísať len takú zmluvu, ktorej rozumie.

Čo ešte plánujete robiť?
Pripravujeme napríklad aplikácie v telefónoch, ktoré budú dobrovoľne monitorovať, kde sa dieťa nachádza. Aj v zahraničí. V mobiloch ich budú mať blízke osoby. Naplánované sú aj ďalšie preventívne kampane. Pôjdu spolu s modernou dobou cez sociálne siete a ďalšie internetové aplikácie. Wifi pripojenie je už vo všetkých veľkých mestách a mladí ľudia ho používajú ako vzduch, každú chvíľu.

(vv)

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #práca v zahraničí #obchod s ľuďmi #brigáda