Čas na obnovu schátralej pamiatky je príliš krátky a reštaurátorské práce náročné. Pamiatkari aj mesto Žilina ako investor pravidelne chodia raz za týždeň kontrolovať stavebníka. Peniaze na opravy získalo mesto z eurofondov a z nórskych fondov. Pri nedodržaní termínov mu hrozí, že o ne príde. To by národnú kultúrnu pamiatku položilo.
Rekonštrukcia paláca má byť hotová už o osem mesiacov. Kontrolami mesto vytvára tlak na firmu, ktorá obnovu realizuje, aby nemeškala. „Máme veľký záujem na tom, aby stavba išla podľa plánu, a preto sme si stanovili kontrolné dni každý týždeň,“ povedal žilinský viceprimátor Patrik Groma.
Mestu prišli peniaze z fondov na konci minulého roka, keď vyhlásilo aj verejné obstarávanie. Do súťaže sa prihlásilo sedem uchádzačov. S víťaznou firmou, ktorá predložila najnižšiu ponuku, o takmer pol milióna menej, ako bola predpokladaná suma, uzavrelo zmluvu začiatkom júna.
Práce, ktoré sú financované z eurofondov (takmer 2,5 milióna eur), musia byť dokončené do konca roka. Časť z nich, na ktoré ide príspevok z nórskych fondov (600-tisíc eur), do apríla 2016. Nedodržanie termínov by bolo rizikom pre osud pamiatky. „Prišli by sme o tie fondy. Buď európske fondy, alebo nórske fondy. Takže záujem je, aby sa to do tých ôsmich mesiacov ukončilo,“ doplnil viceprimátor.
Stavebník, ktorý vyhral verejné obstarávanie s ponukou najnižšej ceny, sľubuje, že termín stihne. „Búracie práce sú ukončené, realizujú sa sanačné a reštaurátorské práce,“ uviedla Adriana Laciaková, splnomocnenkyňa predsedu predstavenstva a spoločnosti Euro Building. Viac roboty ako stavbári tu budú mať pamiatkari. Kvalitné zreštaurovanie si však vyžaduje čas.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Samotný časový tlak môže spôsobovať nižšiu kvalitu. „Z tohto dôvodu je aj naša povinnosť ustrážiť tieto veci, aby prebiehali tak, ako by mali. Ide o reštaurovanie okien, dverí, vitráží, podláh a hlavne omietkových povrchov, fasády, ktorá je veľmi komplikovaná v rôznych detailoch. Ešte aj pri výmene strešnej krytiny je potrebná prítomnosť reštaurátora, ktorý bude pracovať na rôznych dekoratívnych prvkoch, ktoré zo strešnej roviny boli v minulosti odstránené a mali by byť počas obnovy vrátené na strechu,“ konkretizuje Vladimír Majtán z Krajského pamiatkového úradu v Žiline.
Rosenfeldov palác bol postavený v roku 1907. Rekonštrukcia mu má vrátiť pôvodnú podobu a odstrániť všetky nepôvodné prvky. „Takáto významná budova v našom prostredí je vzácna, a preto sa snažíme vrátiť ho do tej pôvodnej podoby z roku 1907, keď bol palác postavený,“ potvrdil autor projektu Dušan Voštenák.
Palác dal postaviť obchodník a bankár Ignác Rosenfeld. Slúžil nielen ako obytný dom, ale aj ako sídlo Žilinskej obchodnej banky. V ére socializmu bol v secesnej stavbe Dom pionierov, deti ho navštevovali aj po revolúcii, keď bol sídlom Centra voľného času. V roku 2009 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, ale o dva roky neskôr ho museli pre havarijný stav zatvoriť. Ak sa pri obnove podarí dodržať osemmesačný harmonogram, pamiatka bude slúžiť ako reprezentatívne sídlo s výstavnými priestormi, mestským múzeom či sobášnym salónom.