Mimovládky tvrdia, že je potrebné existujúce smernice dodržiavať a nie vytvárať nové, voľnejšie pravidlá, ktoré by rôznym lobistickým skupinám dovoľovali ešte viac poškodzovať prírodné zdroje Európy.
„Zmenou legislatívy môže dôjsť k vyhynutiu vzácnych druhov a k strate pracovných miest, ktoré sú viazané na turistiku,“ povedal Jozef Ridzoň z medzinárodnej mimovládnej organizácie SOS/BirdLife.
V Európe platia dva dôležité právne predpisy, a to Smernica o vtákoch (1979) a Smernica o biotopoch (1992). Obe sú kostrou ochrany prírody v EÚ a na ich základe bola vytvorená najväčšia sústava chránených území na svete Natura 2000.
Zmenou legislatívy môže dôjsť k vyhynutiu vzácnych druhov a k strate pracovných miest, ktoré sú viazané na turistiku.Jozef Ridzoň, SOS/BirdLife
Tam, kde boli smernice dodržiavané, priniesli pozitívne výsledky. Napríklad orliak morský bol v rokoch 1800 až 1970 na pokraji vyhynutia. Dnes jeho populácia predstavuje 10 000 párov. Takto sa podarilo oživiť aj jedno zo slovenských chránených vtáčích území Natura2000 „Strážovské vrchy – živý a bohatý región“. „Obnovilo sa 80 hektárov dlhodobo opustených a zarastených pastvín v Strážovských vrchoch a Malej Fatre. Pred spustením projektu bola aktivita a ekonomický rozvoj v tejto oblasti na nízkej úrovni. Po ňom je ročný príjem len z produkcie mlieka a mäsa takmer 21 500 eur. Jeho realizácia stála približne 57-tisíc eur,“ hovorí Tatiana Nemcová z BirdLife Slovensko.
Pavol Littera z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia tvrdí, že vytvorený zisk pomáha pri rozvoji regiónu. Vďaka tomuto projektu sa tiež v tejto oblasti podarilo znížiť používanie umelých hnojív až takmer o 2¤000 kilogramov ročne a pesticídov asi o 19 kg ročne. Atraktivita krajiny je dnes podstatne vyššia, čo sem láka čoraz viac turistov.
Na zmenu, až dokonca úplné odstránenie legislatívy EÚ v oblasti ochrany prírody, tlačia podľa Nemcovej najmä určité záujmové či lobistické skupiny. „Patrí k nim časť predstaviteľov poľnohospodárskeho sektora, priemyselný morský rybolov. Veľký tlak na zrušenie smerníc ide z Nemecka, kde spustili kampaň proti smerniciam,“ upozorňuje Nemcová. Podľa ich názoru je legislatíva neflexibilná a byrokratická. Ochrana druhov je prekážkou ekonomického rozvoja a nie je potrebné, aby EÚ mala zákony v oblasti ochrany prírody.
Mimovládne organizácie sa spojili a spustili petíciu za zachovanie týchto smerníc. Petícia na internete vo forme predvyplneného dotazníka bola podľa Tatiany Nemcovej reakciou na dlhodobé snahy o ich oslabenie, ktoré sa po nástupe súčasnej Európskej komisie ešte zintenzívnili.
Kampaň Nature alert (Hlas pre prírodu) odštartovali 12. mája tohto roku a skončila sa túto nedeľu. Vo veľkej miere sa šírila sociálnymi sieťami. Jej výsledky zaslali komisárovi Európskej komisie pre životné prostredie. Konečné rozhodnutie o budúcnosti smerníc bude prijaté v júni 2016.
Európske smernice chránia vyše 27-tisíc európskych území. Na Slovensku zabezpečujú zachovanie živočíchov, ako sú kamzík vrchovský, fúzač alpský, hraboš tatranský, viaceré druhy netopierov, z rastlín napríklad cyklámen fatranský či rumenica turnianska.
Len vďaka právnej ochrane vyplývajúcej zo Smernice o vtákoch sa v roku 2008 podarilo pred výstavbou golfového ihriska zachrániť jedinečnú lokalitu – Sysľovské polia v Bratislave. Ojedinelé miesto na území Slovenska, kde hniezdi drop veľký a zároveň je preň dôležitým zimoviskom.
Organizátori petície upozorňujú na vedecké dôkazy, ktoré hovoria, že smernice nielen účinne chránia ohrozené druhy a biotopy, ale zároveň prispievajú k socioekonomickému rozvoju komunít a regiónov.
„Zásadným spôsobom zmenili ochranu prírody v EÚ. Vďaka nim bola plocha chránených území zvýšená z 8 % na 18 %. Problém však je nedostatočné napĺňanie smerníc a nedostatok financií,“ vysvetľuje Nemcová.