Vodičské kurzy budú len pod dohľadom satelitu

Kontrola pomocou GPS má zabrániť manipuláciám pri výcviku. V súčasnosti je totiž možné vykázať fiktívnu účasť nielen na teoretických hodinách, ale aj na jazdách. Od okamihu, keď auto s inštruktorom a so žiakom opustí areál autoškoly, len oni dvaja vedia, po akej trase sa vydalo, koľko kilometrov žiak odšoféroval a ako dlho trvali prestoje.

Stáva sa, že žiak reálne odjazdí menej hodín, ako je predpísaných. Vodičský preukaz tak dostávajú ľudia, ktorí na to nie sú pripravení. Potvrdzujú to štatistiky, keď práve čerství absolventi v prvom polroku od získania vodičského preukazu spôsobujú najviac dopravných nehôd. Ministerstvo dopravy si preto od zmeny sľubuje aj vyššiu kvalitu výcviku a zručnejších šoférov. Príkladom, kde takýto monitoring funguje, je bratislavská autoškola Prima.

„Občan bude mať istotu, že dostal výcvik v plnom rozsahu a primeranej kvalite. Bude mať prehľad o priebehu celého kurzu, bude si môcť vizualizovať uskutočnenú trasu cez google street view a dodatočne si pozrieť jej priebeh. Noví vodiči budú lepšie pripravení hlavne po praktickej stránke na samostatnú jazdu v premávke, pretože odjazdia stanovený počet hodín aj kilometrov,“ hovorí o výhodách GPS majiteľ Pavel Hlinka.

Dodal, že zavedenie GPS im prinieslo skvalitnenie výcviku a uľahčilo administratívu. Myslí si, že nový systém spôsobí problémy len tým autoškolám, ktoré si navykli robiť výcvik len formálne, skracujú teóriu aj dĺžku cvičných jázd.

Predpísané hodiny teórie aj praxe sa budú kontrolovať cez čip alebo kartu, ktoré žiak dostane. Konkrétne technické riešenia predstaví rezort dopravy neskôr. Elektronické monitorovanie autoškôl je súčasťou návrhu zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave, ktorý začiatkom júla prešiel Legislatívnou radou vlády. Do konca tohto roku by ho mal schváliť parlament.

„Rátame však s prechodným obdobím na splnenie nových povinností pre prevádzkovateľov autoškôl. Budú ich musieť splniť pri preregistrácii najneskôr k 1. januáru 2017,“ doplnil Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy.

V súčasnosti je na Slovensku 770 až 780 autoškôl. Nová výbava im prinesie zvýšené náklady, preto to niektoré môže odradiť od podnikania. Cena jedného GPS zariadenia je asi 200 eur a prevádzkové náklady by nemali presahovať osem eur na jedno vozidlo mesačne. Otázne je tiež, či tieto investície premietnu do cien kurzov.

Jaroslav Prekop, predseda Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl, sa domnieva, že nemusí zaniknúť ani jedna autoškola. „Monitoring len zabezpečí, aby sa podmienky výcviku plnili aj v skutočnosti. Celá filozofia spočíva v tom, aby žiak absolvoval výcvik podľa učebnej osnovy,“ zdôraznil Prekop.

Podľa neho nie je dôvod zvyšovať cenu za výcvik. „Náklady autoškoly na zavedenie monitoringu môžeme odhadovať na 500 eur, ale je potrebné zdôrazniť, že jeho zavedením sa niektoré náklady autoškôl znížia,“ pripomenul šéf Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl.

Naopak, Andrej Buday, prezident Združenia autoškôl Slovenska, si myslí, že môže zaniknúť asi desať percent autoškôl, pričom toto číslo nepovažuje za významné. Predpokladá však, že sa pravdepodobne zvýši cena za výcvik, v súčasnosti sa pohybuje od 290 do 390 eur a zvýšenie by malo podľa Budaya dosiahnuť desať percent.

Ministerstvo dopravy v súčasnosti prehodnocuje celý systém vzdelávania vodičov a pripravuje koncepciu doplnkových kurzov. „Hlavným dôvodom je súčasná dopravná situácia. Na cestách viac jazdia rýchlejšie autá so silnejšími výkonmi, čo si vyžaduje zručnejšieho vodiča. Dovzdelávaním vodičov chceme zlepšiť ich pripravenosť na zvládanie krízových situácií, a tým znížiť čísla nehodovosti. Prieskumy naznačujú, že najrizikovejšou skupinou sú práve noví držitelia vodičských oprávnení,“ uviedol hovorca rezortu.

Ako príklad ministerstvo uvádza Rakúsko, kde využívajú školu šmyku, testy predvídania krízových situácií či psychologický pohovor. Tento viacfázový systém tam funguje od roku 2003 a už tri roky po jeho zavedení zaznamenali 36-percentný pokles nehodovosti u mladých vodičov.

Viacfázový výcvik by Jaroslav Prekop privítal, pretože každá skúsenosť, ktorá zvýši bezpečnosť premávky, je prínosom. Podľa jeho názoru by mali účastníci cestnej premávky povinne absolvovať aj školenie o nových pravidlách, ktoré sa zavádzajú do cestnej premávky.

„Som presvedčený, že 60 percent vodičov amatérov neovláda, aký zákon a vyhláška platia, ale najmä nevedia ich obsah. To je problém. Prevencia by sa mala skladať z dvoch častí, vzdelávania a represie. Žiaľ, prax je taká, že vzdelávaniu sa nevenuje náležitá pozornosť,“ povedal Prekop. Ján Vrábel z Katedry cestnej a mestskej dopravy Žilinskej univerzity mieni, že budúcnosť autoškôl sa bude uberať lepším smerom a GPS to tiež napomôže. Ale iba v prípade, ak spoločnosť nebude hľadať spôsob, ako obísť tento systém. Prípravu vodiča nevidí ako jednorazový kurz, ale dlhodobú výchovu už od základnej školy.

„Aby človek nemal pocit, že absolvuje autoškolu a je z neho hotový vodič a nič viac sa ho už netýka. Zákon sa mení každú chvíľu, preto sú potrebné ďalšie preškolenia. Viacfázový výcvik považujem jednoznačne za pozitívum. A hlavne by sme sa mali správať tak, aby ľudia neboli nútení robiť chyby na cestách,“ vraví Vrábel.

V tejto súvislosti hovorí o skúsenosti z Bernu, hlavného mesta Švajčiarska, kde pozoroval auto, ako sa chystá zaparkovať ku krajnici. Autá, ktoré išli za ním, zastali, hoci mali možnosť ho predísť. Počkali, kým zaparkuje, potom pokračovali v jazde, nikoho nestresovali.

Dopravná psychologička Elena Pipišková si myslí, že v západoeurópskych krajinách sú ľudia právne uvedomelejší. „U nás je malá tendencia držať sa zákona. Najmä mladí ľudia nedodržiavajú predpísanú rýchlosť, hoci pre nadmernú rýchlosť sa stáva veľa dopravných nehôd. Mám taký pocit, že u nás ľudia, keď sa im podarí porušiť predpis, tak majú z toho akýsi dobrý pocit, akoby s niekým vybabrali,“ uzavrela dopravná psychologička.