Tento nápad sa nepozdáva majiteľom reštaurácií. Odborníci z oblasti výživy však oponujú tým, že alergici takto získajú lepší prehľad o tom, čo jedia. Ministerstvo pôdohospodárstva sa touto témou začne zaoberať o niekoľko dní.
Dnes platí, že v stravovacích zariadeniach sú za názvami jedál v zátvorke uvedené čísla, ktoré prislúchajú jednotlivým alergénom. Čo znamenajú, nájdu hostia na priloženom zozname, alebo je to vysvetlené na prvej či poslednej strane jedálneho lístka.
Každá takáto zmena prináša potrebu preškolenia personálu, zmenu a tlač nových jedálnych lístkov alebo ponukových lístkov, čo, samozrejme, vytvára ďalšie náklady pre podnikateľov.Marek Harbuľák, Zväz hotelov a reštaurácií SR
Systém číslic sa na Slovensku využíva už tri roky. V máji Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) zaslal regionálnym hygienikom výzvu, podľa ktorej by sa táto forma mala zmeniť. Po novom by sa mali alergény za názvami pokrmov písať slovom, a to napríklad v tvare „obsahuje: zeler, vajcia, arašidy“. Akým veľkým písmom majú byť vyznačené, usmernenie ÚVZ SR nerieši.
„Pri kontrolách v zariadeniach spoločného stravovania sa zistili rôzne nedostatky týkajúce sa takéhoto spôsobu označovania alergénov. Napríklad číslo uvedené v zátvorke za pokrmom nezodpovedá skutočnému alergénu v pokrme,“ zdôvodnila potrebu zavedenia nových označení Lenka Skalická, hovorkyňa ÚVZ SR.
Problémom podľa nej je aj to, že často chýba vyznačenie všetkých alergénov a ich zoznam majitelia zariadení nepoužívajú správne. Úrad podľa Skalickej chce ochrániť rizikové skupiny obyvateľstva, pre ktoré môže mať neposkytnutie takejto informácie vážne zdravotné dôsledky. Či sa tieto zmeny napokon v praxi uplatnia, rozhodne rezort pôdohospodárstva. Ten by sa mal podľa Skalickej k zmenám čoskoro vyjadriť.
„V súvislosti s označovaním alergénov a látok spôsobujúcich neznášanlivosť sa agrorezort a ÚVZ SR dohodli na spoločnom stretnutí začiatkom augusta,“ odpovedal rezort pôdohospodárstva na otázku, či navrhované opatrenie podporí.
Ak ich ministerstvo odklepne, k novému označeniu budú musieť pristúpiť všetky stravovacie zariadenia. Ak tak neurobia, neminú ich sankcie. Aká bude ich výška, zatiaľ nie je známe. Rovnako nie je stanovený ani termín, kedy by mali zariadenia k novému označovaniu pristúpiť. Proti usmerneniu úradu sa však prevádzkovatelia búria.
„Každá takáto zmena prináša potrebu preškolenia personálu, zmenu a tlač nových jedálnych lístkov alebo ponukových lístkov, čo, samozrejme, vytvára ďalšie náklady pre podnikateľov,“ argumentuje Marek Harbuľák, generálny sekretár Zväzu hotelov a reštaurácií SR. Ten už Úradu verejného zdravotníctva zaslal list, v ktorom sa zväz proti zmenám ohradil. „Nevidíme dôvody na sprísňovanie a zmenu v označovaní alergénov,“ mieni Harbuľák.
Podľa neho fungujú v zahraničnej praxi rôzne metódy uvádzania alergénov. Mnohé krajiny pristúpili k oveľa jednoduchšiemu systému. „Ako príklad uvediem susedné Rakúsko, kde platí pravidlo, že pokiaľ samotné jedlo v názve obsahuje názov alergénu, jeho označovanie nie je potrebné,“ uviedol Harbuľák.
Príkladom by mohlo byť aj Česko, kde je potrebné na viditeľnom mieste uviesť len to, kde spotrebiteľ získa informáciu o obsiahnutých alergénoch v jedlách. Napríklad to môže byť aj personál.
„Nazdávame sa, že by sa to dalo previesť aj menej náročným systémom, napríklad označením vetou: Informácie o alergénoch vám poskytne obsluha na vyžiadanie,“ priblížil Harbuľák predstavu slovenských prevádzkovateľov. Tvrdí, že v reštauráciách by stačil len jeden jedálny alebo ponukový lístok, ktorý by obsahoval všetky informácie o alergénoch. Dnes totiž tieto údaje musia obsahovať všetky jedálne lístky.
V súčasnosti platné číslice si väčšina alergikov osvojila, tvrdí Petra Oravcová zo Štúdia zdravej a klinickej výživy Healthy Way. Stále sa však nájdu takí, ktorí sa o tieto informácie vôbec nezaujímajú. „Stretávam sa s tým, že klienti radšej idú na alergologické oddelenie a je pre nich jednoduchšie brať lieky, ktoré alergie potlačia, ako sledovať jedálny lístok. Títo ľudia možno vďaka novému označovaniu dostanú viac informácií,“ reagovala Oravcová.
„Podľa mňa by to mohlo pomôcť. Vychádzam z princípu, že keď sa niečo viackrát opakuje, dostane sa to skôr do povedomia. Čísla povedomie neurobia, ale slová áno,“ zhodnotil predseda občianskeho združenia Slovenský pacient Radoslav Herda.
Ľuďom čísla nič nehovoria ani podľa Petra Pružinca, hlavného odborníka rezortu zdravotníctva pre klinickú imunológiu a alergológiu. „Nepoznajú čísla, je výhodnejšie, ak bude napísané, že jedlo obsahuje mlieko, rybu, sóju. Bude to pre ľudí jasnejšie,“ zdôvodnil Pružinec.
Podľa neho sa väčšina alergikov snaží vyhýbať jedlám, ktoré u nich môžu vyvolať nežiaduce reakcie. Veď až 40 percent Slovákov dnes trpí alergiou. Z nich dve až tri percentá tvoria alergie na potraviny. „Riziko spočíva od lokálnej reakcie, teda opuchu časti tela, až po smrť,“ zdôraznil Pružinec. Dodal, že čím častejšiu alergickú reakciu má človek, tým závažnejšia môže byť každá ďalšia.
Spomedzi 14 skupín alergénov obsahujú jedlá najčastejšie mlieko a mliečne výrobky, vajcia a výrobky z vajec, ryby a produkty z rýb, obilniny obsahujúce glutén, ide najmä o pšenicu obyčajnú, a rôzne druhy orechov.