Foto: Marianna Mikešová, Pravda.sk
„Mnohé hrady, ako napríklad Trenčiansky, sa obnovujú vyslovene s pomocou štátu, mnohé však s pomocou podporných fondov alebo z iniciatívy skupiny nadšencov, ako som to videl na hrade Hrušov. Vládne pozitívny trend, keď si naša mladšia generácia začína toto kultúrne dedičstvo vážiť a adekvátne sa k nemu správať,“ uviedol prezident Spolku architektov Slovenska Juraj Herman.
Na malom Slovensku je v porovnaní s inými európskymi krajinami mimoriadne veľa hradov. "Je to veľmi vzácne kultúrne dedičstvo, ktoré sme zdedili po predchádzajúcich generáciách a je to aj určitý záväzok, aby sme sa oň starali,“ dodal Herman.
Často chýba odborná metodika
Obnova hradov sa rozbehla najmä po tom, ako ministerstvo kultúry nastavilo spôsob jej financovania tak, že sa do prác môžu zapojiť nezamestnaní. Hrady zachraňujú konzerváciou, ktorá zabezpečí ich statiku. Pri obnove sa používajú aj iné metódy, ktoré sa odlišujú svojou náročnosťou a cieľom renovácie.
Výstava predstavuje práve toto široké spektrum prístupov, ktoré používajú architekti nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách, s ktorými máme spoločnú históriu. Odborníci chcú upozorniť na to, že odbornú metodiku by si mali osvojiť aj iniciátori z občianskych združení. „Hradov máme na Slovensku veľa a metodika pre ich obnovu chýba," myslí si dekanka Fakulty architektúry STU Ľubica Vitková a dodáva, že za obnovou hradných ruín sú často len nadšenci z rôznych záujmových skupín.
Foto: Marianna Mikešová, Pravda.sk
Poznáme štyri metódy
„Prvou je rekonštrukcia, ktorej zámerom je reanimovať zaniknuté časti originálu a cieľom je obnoviť pôvodný vzhľad pamiatky. Väčšina hradov, ktoré tu prezentujeme, boli pred obnovou v stave torza alebo ruiny. Dokonca aj Bratislavský hrad bol pred 50 rokmi, skôr než sa začal obnovovať, ruinou. Na obnovu jeho vzhľadu sa použila práve rekonštrukcia,“ povedala kurátorka výstavy Zuzana Ondrejková.
Medzi ďalšie prístupy patrí architektonizovaná ruina, ktorej cieľom je len sčitateľniť dochovaný objekt a zachovať pritom jeho torzálny výraz. Tretím typom je náznaková rekonštrukcia, ktorá využíva sochársky prístup a je jedným z najťažších typov obnovy.
„Na Slovensku je najobľúbenejší tretí typ – konzervácia. Ide pri nej o odborné ošetrenie hmotnej podstaty a cieľom je staticky zabezpečiť padajúcu ruinu. Keďže nie všetky metódy nájdeme na Slovensku, siahli sme po príkladoch zo zahraničia,“ dodala kurátorka. Návštevníci sa tak môžu zoznámiť s obnovou maďarských hradov Csókakó a Ostrihomského hradu alebo českého hradu Lipnice nad Sázavou.
Slovensko zastupuje Bratislavský hrad, hrad Beckov, hrad Lietava, Ľubovniansky hrad, Topoľčiansky hrad a Spišský hrad, ktorého rekonštrukcia ešte nezačala, ale je v stave projekcie. Na plagátoch sú hrady zachytené v stave pred a po rekonštrukcii.
Otvoria diskusiu o Bratislavskom hrade
Výstava je začiatkom cyklu, ktorý bude pokračovať verejnou diskusiou o správnej rekonštrukcii hradov, týkať sa bude najmä toho bratislavského. „Obnova Bratislavského hradu v súčasnosti tak trochu rezonuje medzi odbornou aj širšou verejnosťou. Nie vždy sa totiž pozitívna obnova stretáva s rovnako pozitívnymi ohlasmi,“ povedal Juraj Herman. Samotná platforma Načo sú nám pamiatky vznikla ako reakcia na kauzy obnovy Bratislavského hradu alebo rekonštrukcie PKO.
Obnova hradov v stredoeurópskom priestore
Výstava potrvá do 19. augusta v priestoroch Galérie Spolku architektov Slovenska v Bratislave. Pripravila ju odborná platforma Načo sú nám pamiatky. Záujemcovia o podrobnejší výklad môžu navštíviť komentovanú prehliadku výstavou, ktorá sa bude konať 10. augusta o 16:00.