Nové antibiotiká nie sú, ich vývoj sa zastavil

Za ostatných 15 rokov sa dostalo na trh len jedno nové antibiotikum. Tento žalostne nízky počet nehrá v prospech pacientov. Používané antibiotiká totiž prestávajú na infekcie zaberať a nové takmer nik nevyrába. Europoslanci už vyzvali farmaceutické firmy, aby investovali do výskumu a výroby moderných liekov. Tie však tvrdia, že na to nemajú peniaze. Ak odolnosť voči antibiotikám bude aj naďalej stúpať, namieste je potom otázka, čím sa budú ľudia v budúcnosti liečiť?

03.08.2015 15:00
výskum, vedec, antibiotiká, Foto:
Europoslanci vyzvali farmaceutické firmy, aby investovali do výskumu a výroby moderných liekov.
debata (10)

Medzi pacientmi sa zvyšuje rezistencia na používané antibiotiká a bežné infekcie sa tak stávajú čoraz nebezpečnejšie, lebo sa nedajú vždy vyliečiť. „V Európe zomiera každoročne 25-tisíc ľudí následkom rastúcej rezistencie voči existujúcim antimikrobiálnym látkam. Musíme preto podporiť výskum nových typov liečiv,“ povedal europoslanec Piernicola Pedicini, spravodajca pre uznesenie. Odhaduje sa pritom, že počet úmrtí bude ešte rásť. Okrem výzvy pre farmafirmy poslanci v máji požiadali Európsku komisiu, aby zvážila legislatívu, ktorou by únia mohla podporiť vývoj nových liekov.

Apel europoslancov má na súkromný sektor zatiaľ slabý účinok. Podľa Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu, ktorá združuje 26 výrobcov, nové lieky nevyrábajú preto, lebo ich vývoj je drahý a dlho trvá. „Nie všetky farmaceutické spoločnosti sú pripravené investovať do vývoja nových antibiotík,“ reagovala výkonná riaditeľka asociácie Katarína Slezáková.

Miroslav Lednár z farmaceutickej spoločnosti Pfizer odhaduje, že suma za vývoj antibiotika sa pohybuje medzi 800-tisíc a jednou miliardou eur. Časová náročnosť od začiatku vývoja až po uvedenie na trhu je asi desať rokov. „Podľa mojich informácií sa dnes vyvíja antibiotík relatívne málo. Neviem o tom, že by naša spoločnosť plánovala v najbližších troch až štyroch rokoch spustiť nejaké nové antibiotikum. Pfizer však má antibiotiká, ktoré sú na trhu dávnejšie,“ dodal Lednár.

Rektor Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety v Bratislave Vladimír Krčméry pripomína, že antibiotiká sú pre farmaceutické firmy dosť nevďačné, lebo rezistencia ich ničí skôr ako patentová ochrana. "Na Slovensku sa podľa našich informácií žiadne nové antibiotiká nechystajú. V rámci EÚ funguje už len päť firiem, ktoré robia výskum. Posledná nová molekula prišla pred 15 rokmi, " dodal rektor. Poukázal na to, že v rokoch 1970 až 1999 uviedli firmy na trh každý rok aspoň jeden nový liek.

Ako treba motivovať firmy, aby sa pustili do výskumu, kompetentní nepovedali. Európska komisia má síce päťročný akčný plán, ktorého cieľom je posilniť „prevenciu a kontrolu antimikrobiálnej rezistencie naprieč všetkými sektormi a zaistiť dostupnosť nových antimikrobiálnych látok“. Akým spôsobom chcú zaistiť dostupnosť nových liekov, to tlačová tajomníčka Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludviková už nespresnila.

Podľa Slezákovej môže byť riešením Európska federácia farmaceutického priemyslu a asociácií, ktorá podporuje iniciatívu za inovatívnu liečbu. Ide o najväčšie verejno-súkromné partnerstvo medzi úniou (zastúpenou Európskou komisiou) a federáciou, s rozpočtom 3,3 miliardy eur na obdobie 2014 – 2024. „V rámci tejto iniciatívy podporujeme rôzne programy, ktoré financujú výskum nových liekov,“ uviedla Slezáková. Do programov zameraných na vývoj nových antibiotík federácia prispieva ročne sumou 223,7 milióna eur.

Denník Pravda sa opýtal nášho ministerstva zdravotníctva, či aj Slovensko môže nejakým spôsobom prispieť. Riaditeľka komunikačného odboru Zuzana Čižmáriková odpovedala, že rezort môže pôsobiť len nepriamo, a to tlakom na znižovanie spotreby antibiotík, čo sa podľa nej aj darí. Ich nadmerné používanie je totiž jednou z príčin odolnosti. Liečba antibiotikami vyšla vlani zdravotné poisťovne na 35,5 milióna eur.

Podľa štatistík Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb v prípade rezistencie na antibiotiká je situácia na Slovensku veľmi nepriaznivá. Napríklad pri cefalosporínoch predstavuje odolnosť Slovákov 29,7 percenta, čo je najvyššie číslo zo všetkých sledovaných krajín v únii.

Aj napriek týmto číslam naši lekári problém nepovažujú za dramatický. Prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Peter Makara o kríze v liečbe špekulovať nechce. V ambulancii sa už aj sám stretol s prípadom, keď pacientovi nezabralo nič. „Občas vykultivujeme kmene, ktoré sú naozaj rezistentné skoro na všetko. Sám neviem, čo tomu pacientovi dať, a jedného som musel poslať na kliniku do Prešova, aby mu tam dali infúznu liečbu,“ konštatoval Makara.

Podľa viceprezidenta Asociácie súkromných lekárov Mariana Šótha k situácii, že by nebolo čím liečiť, nedôjde. „Po tejto stránke by som to teda nevidel až tak čierno, že príde bod, kedy žiadne antibiotikum nezaberie. Vždy nejaké zaberie, aj keď možno nie úplne tak, ako by sme si predstavovali, že to vyhubí celé, ale vždy potlačí aspoň aktivitu mikróba,“ uviedol Šóth. Šóth tvrdí, že lekári veľa ráz musia bojovať a aktívne presviedčať ľudí, aby antibiotiká neužívali. Väčšina z nich chce byť čo najskôr zdravá, aby najmenej chýbali v práci, a vedia, že antibiotiká ich postavia na nohy. Lekári im lieky dajú, pretože chcú vyjsť pacientom v ústrety. Viceprezident to preto považuje skôr za sociálny problém.

Príčiny rezistencie na antibiotiká

  • Prirodzená adaptácia mikroorganizmov na látky, ktoré sa snažia obmedziť ich rast.
  • Slabá prevencia infekčných ochorení (očkovanie).
  • Nadužívanie a zneužívanie antibiotík u ľudí a v potrave hospodárskych zvierat.

Rezistencia na antibiotiká rastie najmä v nemocniciach – EÚ (plus Nórsko a Island)

  • 400 000 rezis­tentných infekcií získaných počas pobytu v nemocnici ročne
  • 25 000 pacientov v tejto súvislosti zomiera ročne (infekcia ťažko liečiteľná, neliečiteľná, komplikovaná ďalšími „nasadajúcimi“ infekciami)
  • Vyžaduje to 2,5 milióna extra nemocničných dní hospitalizácie
  • Náklady na zdravotnú starostlivosť sú viac než 900 miliónov eur.

Zdroj: WHO

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #antibiotiká #rezistencia na antibiotiká