Chýbajú profesori na umenovedu

Na umenovedu nie je na Slovensku dosť profesorov. Ukázalo sa to pri hodnotení vysokých škôl. Pracovná skupina Akreditačnej komisie pre chýbajúcich profesorov v tomto odbore neodporúča akreditáciu pre magisterské štúdium Katedre dejín výtvarného umenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Garant chýba aj Katedre teórie a dejín výtvarného umenia na Vysokej škole výtvarných umení, ktorá v tejto oblasti poskytovala doktorandské štúdium.

04.08.2015 12:00
fakulta, univerzita, škola, Foto: ,
Aj študenti dejín výtvarného umenia na Filozofickej fakulte UK sú zneistení. Zatiaľ nevedia, či doštudujú na magistrov.
debata (21)

„Ide o odporúčanie pracovnej skupiny Akreditačnej komisie, definitívne rozhodnutie bude na ministrovi školstva,“ povedal Ladislav Čarný z Akreditačnej komisie. Stanovisko ministra sa očakáva v septembri.

Vidím to ako krátkodobý problém. Ak budú mať školy garanta, po roku môžu podať novú žiadosť.
Ladislav Čarný, Akreditačná komisia

Katedre dejín výtvarného umenia na Univerzite Komenského podľa komisie chýba vhodný garant. „Nemajú garanta, ktorý vyhovuje minimálnym akreditačným kritériám na magisterské štúdium. Musí to byť profesor, ktorý môže byť aj z príbuzného odboru, ale musí mať činnosť v danom odbore a musí v tom študijnom programe vyučovať nejaké ťažiskové predmety. A toto nebolo splnené,“ vysvetlil Čarný.

Pracovná skupina preto navrhla udeliť právo udeľovať tituly len v bakalárskom programe. „Pri magisterskom štúdiu síce garanta majú, ale z iného odboru, nie v dejinách umenia,“ dodal Čarný. Prodekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Miloslav Vojtech pripomína, že odporúčanie komisie nie je konečný verdikt.

„Je to otvorená otázka, ktorá sa rieši,“ zdôraznil prodekan s tým, že ešte tento mesiac sa zástupcovia univerzity stretnú s Akreditačnou komisiou. Navyše katedra má ľudí, ktorí majú pred profesorským konaním, takže problém by sa mohol vyriešiť v priebehu roka.

Podobne chýba garant na Katedre teórie a dejín výtvarného umenia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, ktorá mala právo udeľovať tituly len pri doktorandskom štúdiu. „Vidím to ako krátkodobý problém. Ak budú mať školy garanta, po roku môžu podať novú žiadosť,“ potvrdil Čarný, ktorý tiež pôsobí na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

Vzdelávanie v oblasti dejín umenia dnes poskytujú tri vysoké školy. Okrem dvoch bratislavských škôl, možno teóriu a dejiny umenia študovať aj na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Tej by po komplexnej akreditácii malo zostať bakalárske, magisterské aj doktorandské štúdium.

Na skutočnosť, že umenovede v Bratislave hrozí odobratie akreditácie pre magisterské štúdium, upozornil v prílohe Pravdy Víkend teoretik umenia Richard Gregor. „Berniniho socha je vlastne mementom, predznamenávajúcim oveľa horší stav, ktorý sa priamo dotýka našej národnej kultúrnej identity. (…) Ak dopustíme, že o niekoľko desaťročí pre nedostatok odborníkov nespoznáme ani Želibskej či Jankovičov originál, bude to oveľa väčší problém než aktuálna kauza s barokovou bustou,“ uviedol Gregor.

Pripomenul tiež, že vzdelávacie a výskumné pracoviská nemajú špecializované umelecko-historické odbory, len samostatný odbor dejiny umenia, ktorého užšia špecializácia je založená na tom, akým smerom sú profilovaní odborníci, ktorí preň pracujú.

Čarný v súvislosti s predajom vzácnej busty do cudziny, o ktorej sa až neskôr zistilo, že jej autorom je najvýznamnejší sochár talianskeho baroka Lorenzo Bernini, zdôrazňuje potrebu medzinárodnej spolupráce.

„Na Slovensku máme vynikajúcich odborníkov na staré aj na súčasné umenie, ale čo sa týka starého umenia sú to úzke špecializácie na obdobie, autorov, sloh,“ potvrdzuje Čarný. Slovensko však podľa neho nepokryje všetky oblasti skúmania v rôznych obdobiach. „Na to je naša scéna veľmi malá, aby sme dokázali pokryť všetky špecializácie z vlastných zdrojov. V takýchto prípadoch je dôležitá medzinárodná spolupráca,“ myslí si Čarný.

Záujem o štúdium umenovedy je podľa neho pomerne vysoký. Veľká časť absolventov sa venuje súčasnému umeniu, galeristike, kurátorstvu a podobne, časť sa špecializuje na staré umenie. Vyštudovať však napríklad posudzovanie renesančných sôch, je podľa neho problém, ktorý treba študovať v zahraničí, prípadne pri ňom spolupracovať s odborníkmi zo zahraničia.

Podľa výtvarníka Andreja Augustína kauza predaja a vývozu Berniniho je výnimočná vec, ktorú by málokto predpokladal.

„Slovensko je malý trh s umením, takže sa tu vyskytujú len diela slovenských autorov alebo autorov z čias Rakúsko-Uhorska, ktorí sa pohybovali v tomto teritóriu. Toto je vec, ktorá výrazne presahuje hranice Slovenska a podľa mňa viac-menej ojedinelá,“ myslí si Augustín.

Rozpoznať, či ide o skutočné dielo majstra alebo kópiu je podľa neho veľmi zložité. „Vtedy vznikali diela v ateliéroch, kde sa na tom podieľalo aj viac umelcov pod dohľadom veľkého majstra. Mali maliarov, ktorí boli vynikajúci, a on tam potom dal tú akoby poslednú čerešničku,“ uzavrel výtvarník.

© Autorské práva vyhradené

21 debata chyba
Viac na túto tému: #akreditácia #Akreditačná komisia #Filozofická fakulta UK #vysokoškolskí profesori