Muž bol na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach evidovaný od septembra 2012. Dávku v hmotnej núdzi poberal až do apríla tohto roku, čo je celkovo 32 mesiacov. Štát mu počas tohto obdobia vyplatil vyše 5 100 eur. Za ten čas sa stal vlastníkom 107 áut. Pokiaľ má niekto takýto majetok, štátnu pomoc nemá poberať.
Pri posudzovaní hmotnej núdze sa úrad práce zaujíma aj o majetok členov domácnosti. Zisťuje, či jeho predajom alebo prenájmom si domácnosť nemôže zvýšiť príjem. Ak je to tak, potom dávku neprizná. A týka sa to aj áut. Tie neposudzuje iba vtedy, ak sa používajú na dopravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, sú staršie ako desať rokov alebo ich hodnota nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima, čo je dnes 6 933,15 eura, pre jednu plnoletú osobu.
Muž, ktorý poberal dávky, mal podľa riaditeľky kancelárie generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Jany Lukáčovej úradu nahlásiť, že prišiel k takémuto vlastníctvu. To však neurobil. „Zatajil tak rozhodujúcu skutočnosť na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi,“ reagoval hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach Alexander Szabó. Polícia začala trestné stíhanie pre prečin podvodu. „Či si páchateľ takto privyrábal, bude predmetom vyšetrovania,“ dodal Szabó. Za škodu 5 100 eur mu hrozí väzenie na jeden až päť rokov. Podobný prípad zaznamenalo ústredie práce vo februári tohto roku v okrese Sobrance.
„V súčasnosti je taký trend, že občania Slovenskej republiky, prevažne zo sociálne slabších vrstiev, sa za minimálnu odmenu dobrovoľne stávajú držiteľmi vozidiel, ktoré sú registrované u nás, pričom ich vlastníkmi sú Ukrajinci,“ vysvetľuje, ako sa môže človek dostať k takému počtu áut, riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu v Michalovciach Ján Varga.
Keďže úrad práce a polícia spolu bežne nekomunikujú, nemôžu takýchto podvodníkov hneď odhaliť. Úrad práce sa na dopravný inšpektorát obracia len v prípade, ak má pochybnosti o správnosti údajov v žiadosti alebo ak terénni pracovníci počas vyšetrovania zistia, že v rodine je auto.
„Podajú si k nám oficiálnu žiadosť a my im to preveríme v našom informačnom systéme evidencie vozidiel,“ opisuje Varga. Do evidencie vozidiel úrad práce prístup nemá, v tomto zmysle prepojenosť neexistuje.
„Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s dopravným inšpektorátom v súčasnosti hľadá technické riešenie na prepojenie systémov tak, aby komunikácia prebiehala elektronickou cestou. Možno dočasne ešte pred celkovým prepojením štátnych systémov a databáz,“ doplnila Lukáčová. Prepojenie jednotlivých registrov štátnych organizácií je podľa jej slov cieľom projektu eGovernment.
Možnosť využívať systémy viacerých organizácií má podľa hovorcu ministra vnútra Ivana Netíka riešiť operačný program Efektívna verejná správa. „V rámci neho má Slovensko do roku 2022 vyše 300 miliónov eur na zlepšenie a efektívnejšiu komunikáciu medzi jednotlivými úradmi,“ pripomenul Netík.
V celom prípade sa vynára ešte otázka, či dopravnému inšpektorátu nebolo podozrivé, že jeden človek má na seba napísaných vyše sto áut? Navyše nešlo o podnikateľa, ale o fyzickú osobu. Odpoveď na túto otázku sa nám však včera nepodarilo u kompetentných získať.
Bezpečnostný analytik Milan Žitný poukázal, že policajt na dopravnom inšpektoráte má v pracovnej náplni vozidlá evidovať, pokiaľ sú splnené všetky náležitosti dané zákonom. „Jeho úlohou nie je vec vyšetrovať, aj keby šlo o bieleho koňa,“ reagoval Žitný. Ak naň narazí napríklad Národná kriminálna agentúra, vytiahne si z evidencie konkrétne informácie a môže začať vyšetrovanie. „Okrem toho neviem o tom, že by bola určená nejaká hranica, pri ktorej by mal dopravný inšpektorát nahlasovať počet prihlásených vozidiel na jednu osobu. Je to päť, päťdesiat či päťsto vozidiel?“ pýta sa Žitný.