Jedným z kľúčov ich rozhodovania môže byť rebríček základných a stredných škôl, ktorý zostavuje inštitút Ineko. Pri základných školách vychádza pritom z údajov o výsledkoch žiakov školy v testovaní deviatakov a pri zostavovaní rebríčka sa berú do úvahy aj výsledky žiakov v súťažiach. Samotný inštitút však na svojej stránke upozorňuje, že ich rebríček nezohľadňuje napríklad rozdiely v sociálnom zázemí žiakov a „nemeria pridanú hodnotu školy, čiže to, aké zručnosti a vedomosti škola v danom období odovzdala svojim žiakom, a preto komplexne nevypovedá o kvalite školy“.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka: Zbytočné hitparády
Takzvanú pridanú hodnotu vzdelávania, teda, ako sa žiaci v nejakom časovom úseku zlepšili, chce merať rezort školstva. Inštitút vzdelávacej politiky sa spolu s Národným ústavom certifikovaných meraní vzdelávania tento rok po prvý raz pozreli na maturitné testy žiakov vybraných stredných škôl zo slovenčiny a porovnali ich s výsledkami, aké mali pri testovaní deviatakov. Školy si tak samy mohli vytvoriť obraz, o koľko sa ich žiaci zlepšili aj v porovnaní so žiakmi iných škôl. V tomto systéme chce rezort pokračovať aj na budúci rok.
Takto by sa zároveň mali začať merať aj výsledky základných škôl, testovanie zo slovenčiny a matematiky čaká nielen deviatakov, ale aj piatakov. Prvé porovnania toho, ako sa žiaci zlepšili, však budú mať školy k dispozícii až o štyri roky. „Celoplošné meranie pridanej hodnoty vo vzdelávaní na základných školách môžeme urobiť až po tom, čo budeme mať k dispozícii žiakov, ktorí absolvujú obe testovania, teda o štyri roky,“ uviedol tlačový odbor rezortu školstva.
Rebríčky základných škôl podľa výsledkov v testovaniach však ministerstvo robiť nebude. „Zostaviť spoľahlivý rebríček nie je možné. Rebríček škôl predpokladá, že prvá škola sa líši od druhej, päťdesiata od päťdesiatej prvej a podobne. Zo štatistického hľadiska to v drvivej väčšine neplatí,“ upozorňuje rezort školstva.
K zostavovaniu rebríčkov je skeptický aj analytik Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibor Košťál. „Rebríčky ľahko deformujú prostredie, keď delia na dobrých a zlých, pritom ide iba o úzky výrez aktivít školy,“ hovorí Košťál. Podľa Miroslava Sopka zo Slovenskej komory učiteľov rebríček, ktorý zostavil inštitút Ineko, odráža prirodzenú potrebu rodičov hľadať vo svojom okolí najlepšiu školu. Aj podľa neho je však dôležité, aby sa týmto spôsobom neskĺzlo k povrchnému rozdeľovaniu škôl na dobré a zlé a nič medzi tým. Navyše do rebríčka sa nedostávajú školy s menším počtom žiakov.
Ani meranie porovnávaním výsledkov v piatom a deviatom ročníku však nie je podľa neho celkom ideálne. „Ak chceme žiakovi pomôcť, nepotrebujeme testovanie piatakov a deviatakov, potom by sme museli mať aj testovanie šiestakov, siedmakov či ôsmakov, aby sme videli, či napreduje alebo sa, naopak, jeho výkon oslabuje,“ myslí si Sopko.
Pri určovaní toho, čo považovať za kvalitu, je podľa neho dôležité najskôr vedieť, akých absolventov škôl vlastne chceme. „Takých, čo dokážu zvládnuť test, alebo nám ide aj o niečo viac. Teda, akú majú emocionálnu inteligenciu, či sa dokážu zastať spolužiaka, keď vznikne problém. Mali by sme si uvedomiť, že vychovávame ľudské bytosti, nie materiál pre personálne agentúry,“ zdôrazňuje Sopko z komory učiteľov.
Košťál rodičom pri výbere školy odporúča najmä osobnú návštevu školy. „Odporúčal by som pozrieť sa aj na výsledky rebríčkov, ale nepreceňovať ich,“ hovorí Košťál. Aj pri špičkovej škole môžu rodičia zistiť, že pre dieťa je nevhodná. „Lebo je tam napríklad veľmi súťaživé prostredie, deti sú tam zvyknuté až príliš medzi sebou súťažiť, ale vaše dieťa takúto osobnostnú črtu nemá,“ upozorňuje Košťál. Dôležité je podľa neho vidieť prostredie, atmosféru v škole, vybavenie, napríklad počítačovú miestnosť, triedy, telocvičňu. Pýtať sa treba aj na fluktuáciu učiteľov.