„Most sme po rumunskom dôstojníkovi chceli pomenovať na základe iniciatívy slovenského veľvyslanca Jána Gábora v Rumunskej republike. Pán Gábor ma oslovil s tým, aby sme pomenovali školu alebo nejakú ulicu po rumunskom dôstojníkovi, ktorý zahynul v Brezne. Nevidel som v tom problém, ale žiadna škola nechcela, aby bola pomenovaná po Rumunovi,“ hovorí primátor Brezna Tomáš Abel.
Prečítajte si glosu Martina Krna: Vina a trest
Jednou z možností bolo pomenovať po Siugariu ulicu. Primátor mesta to však považoval za administratívny problém, pretože ľudia by si museli preevidovať občianske preukazy a ďalšie doklady.
„Navrhol som mu, že po dôstojníkovi môžeme pomenovať rekonštruovaný most cez rieku Hron. O vyjadrenie sme požiadali aj rumunskú ambasádu na Slovensku. Odtiaľ prišla prekvapujúca odpoveď – pomenovanie po básnikovi a dôstojníkovi nám neodporúčajú.“ vysvetlil Abel a dodal, že s pomenovaním nesúhlasili ani Brezňania. Dôvod, prečo rumunská ambasáda návrh mesta nepodporila, zverejniť nechcel.
Zdroj, ktorý si neželá uviesť svoje meno, však pre Pravdu povedal, že Ion Soreanu-Siugariu mal podľa odôvodnenia rumunskej strany fašistickú minulosť a ešte predtým, ako sa Rumuni stali sovietskymi spojencami, mal podporovať Hitlerov režim.
Politológ Juraj Marušiak sa domnieva, že postoj rumunskej ambasády stojí za zváženie. „Veľmi veľa rumunských generálov bolo spojených so Železnou gardou, rumunskou fašistickou organizáciou. Takže by ma neprekvapilo, ak by mal tento dôstojník za sebou fašistickú minulosť. Rumuni mali na oslobodzovaní Slovenska v roku 1945 významný podiel a sami na to často apelujú. Preto ak má k pomenovaniu mosta po ich rodákovi výhrady samotná rumunská strana, asi na to majú dôvod,“ myslí si Marušiak.
Primátor Abel sa na základe tejto skutočnosti rozhodol, že návrh spolu s poslancami stiahne a v priebehu budúceho roka sa Brezňania za pomoci ankety sami rozhodnú, po kom bude most pomenovaný. Vojnovému bojovníkovi a talentovanému básnikovi, ktorý padol za slobodu Slovenska, zrejme kádrový posudok v povojnovom Rumunsku zhoršil fakt, že niekoľko mesiacov pracoval počas druhej svetovej na úseku propagandy na ministerstve kultúry. Zamestnal ho tam jeho vysokoškolský profesor Ion Petrovici.