Súdy pri pacientskych kauzách trvajú roky

Ochrana pacienta v zdravotníckych zákonoch absentuje. Upozorňuje na to advokát Ivan Humeník z advokátskej kancelárie h & h Partners. Konania pri nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti podľa neho trvajú niekoľko rokov. Len na ustanovenie znalca súd často potrebuje niekoľko mesiacov.

19.08.2015 07:00
debata

„Štát musí dokázať zabezpečiť vymožiteľnosť práva aj v prípade pacientskych káuz, zodpovednosť znalca za nesprávny posudok by mala byť sprísnená. Nie je možné, aby znalci často fabulovali svoje odpovede na otázky bez toho, aby vo svojich odpovediach odkazovali na relevantné fakty,“ vyrátal Humeník.

To, či lekár pri liečbe pochybil, alebo nie, preveruje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Advokát si myslí, že by bolo vhodné, aby sa tento dohľad preklasifikoval na správne konanie, ktorého účastníkom by bol aj samotný pacient. Podľa neho by to prinieslo väčšiu kontrolu.

Čo sa týka preventívneho pôsobenia zákonov, slabo je zabezpečená potrebná úroveň liečby pacienta. „Zdravotnícke zariadenia sú, žiaľ, pri prijímaní pacienta často tlačené vidieť ekonomickú stránku. Napríklad ,potrebujeme ho mať hospitalizovaného aspoň tri dni, aby nám to uhradila zdravotná poisťovňa', a podobne. Nemyslia až tak na jeho skutočnú liečbu,“ dodal.

Na bezpečnosť pacienta podľa neho môže vplývať aj chýbajúca okamžitá diagnostika, ktorá je kľúčová pre správne určenie diagnózy. Dnes sú na takéto vyšetrenia čakacie doby. Humeník tiež vyčíta, že neexistuje legislatíva, ktorá by dala pravidlá pre komunikáciu medzi jednotlivými zdravotníckymi zariadeniami, čo je dôležité pri prevoze pacienta.

Módna obuv do vitrínky

Napriek tomu, že máme zákon o ochrane spotrebiteľa, niektorých reklamácií sa človek ťažko dovolá. Petra Vargová Čakovská zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov S.O.S Poprad upozorňuje napríklad na predaj tzv. módnej obuvi.

„Predajcovia odmietajú uznať reklamácie topánok, ktoré vydržia len niekoľko dní na základe označenia ,módna obuv'. Argumentujú tým, že spotrebiteľ obuv nosil do nevhodného počasia alebo využíval neprimerane dlho. Módna obuv je totiž doslova, podľa návodu na použitie priloženého v škatuli, často určená len do vitrínky na obzeranie,“ hovorí Vargová Čakovská.

Celkovo je podľa nej problematické posudzovanie reklamovania chýb obuvi. Keďže zo zákona do jedného roka nemôže predajca reklamáciu zamietnuť bez znaleckého posúdenia. Obchodníci podľa nej využívajú formuláciu v zákone, ktorá im umožňuje zakladať vlastné eseročky. Obuv, ktorú vo svojich predajniach predávajú, následne pri reklamácii aj sami posudzujú.

„Tieto reklamácie tak v drvivej väčšine potom v súlade s legislatívou, no často nespravodlivo pre spotrebiteľa zamietnu. A kto sa v súčasnej situácii bude na Slovensku roky súdiť pre pár desiatok eur?“ pýta sa Vargová Čakovská.

Ak spotrebiteľ reklamuje mobilný telefón, často sa môže rozlúčiť nielen s ním, ale aj s dátami, ktoré v ňom má. „Zákon len veľmi vágne rieši povinnosť predajcu odškodniť spotrebiteľa, ak mu pri oprave stratí kontakty či fotografie,“ upozorňuje zástupkyňa práv spotrebiteľov.

Prvé dve reklamácie obchodníci podľa nej vybavia opravou či výmenou chybnej súčiastky, tretiu zamietnu na základe vyjadrenia zväčša servisu, ktorý stanoví, že chyba vznikla mechanickým poškodením na strane spotrebiteľa.

„Reklamácia sa zamietne, pretože ak by bola tretia v poradí predajcom uznaná za oprávnenú, spotrebiteľovi vzniká nárok na vrátenie peňazí či výmenu tovaru,“ opisuje bežné situácie Vargová Čakovská.

Ochrana prírody ako formalita

Na spoločenskú zodpovednosť sa často spoliehajú aj zákony v oblasti ochrany životného prostredia. V úmorných horúčavách si možno viacerí uvedomili, že dažďová voda by sa podľa možnosti nemala odvádzať do kanálov, ale zachytávať.

Potrebné by bolo zväčšovať zelené plochy a menej betónovať. Ako upozorňuje Daniel Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy povinnosť zachytávať a využívať dažďovú vodu zo spevnených plôch a stavieb však v zákonoch nie je.

Formálne sa tiež bojuje proti čiernym skládkam. Podľa Lešinského chýbajú tvrdé pokuty, ale aj aktívne zapojenie kriminalistov pri odhaľovaní pôvodcov skládok a aj preto niet prípadu, ktorý by výchovne pôsobil na iných. V novom zákone o odpadoch zas akosi chýba zálohovanie jednorazových nápojových obalov, o čo sa ekologickí aktivisti snažia už vyše desať rokov.

Podobne je to aj s poplatkom za skládkovanie – na Slovensku je jeden z najnižších v rámci celej EÚ. „Je vyslovene demotivujúci na triedenie a zhodnocovanie odpadu,“ hovorí Lešinský.

Podľa Petra Medveďa z Nadácie Ekopolis problémom nie je nedostatok zákonov alebo že by mali výrazné chyby. „Hlavným problémom je formalizmus, s akým sa tieto zákony napĺňajú, a nízka miera vymáhateľnosti práva, ak aj verejnosť alebo mimovládne organizácie vstupujú do správnych konaní alebo súdnych sporov,“ hovorí Medveď.

Príkladmi zákonov, ktoré v praxi fungujú problematicky, sú podľa neho zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie alebo zákon o odpadoch.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #súdy #obuv #pacienti #ochrana prírody