Na dvanásťtýždňový výcvik sa môžu prihlásiť muži aj ženy. Okrem nezdanených 4,45 eura na deň zaplatí štát prijatým uchádzačom aj sociálne a zdravotné poistenie, stravu, ubytovanie a cestovné. Konkrétne práva a povinnosti budúcich záloh ozbrojených síl obsahuje zákon o dobrovoľnej vojenskej príprave, ktorý v stredu schválila vláda. Tento krok súvisí jednak s nedostatkom záloh, ale aj so súčasnou bezpečnostnou situáciou vo svete.
Dobrovoľnú vojenskú prípravu však nebudú môcť absolvovať všetci, ktorí o to požiadajú. Čaká ich prijímacie konanie, v rámci ktorého trojčlenná komisia preverí ich psychickú i zdravotnú spôsobilosť. Či a aký záujem bude o dobrovoľnú prípravu, zatiaľ nie je isté. Sociálnymi sieťami sa však už dnes šíria hlasy extrémistov, ktorí chcú túto možnosť využiť na to, aby si „za štátne zastrieľali a zažili dobrodružstvo“.
Podľa ministra obrany Martina Glváča ak by sa počas výcviku zistilo, že ide o človeka s extrémistickými prejavmi, tak bude z vojenskej prípravy vyradený. „Tí, ktorí ju budú chcieť absolvovať, musia splniť zákonné podmienky, prejsť psychotestami, a máme aj iné mechanizmy, aby sme vedeli týchto ľudí dostatočne preveriť,“ reagoval minister.
„Treba si uvedomiť, že informácie o extrémistických skupinách sú známe orgánom, ktoré zabezpečujú bezpečnosť republiky a takáto spolupráca je už aj dnes pri výbere príslušníkov ozbrojených síl. Kompletne sa preveruje bezpečnostné prostredie, z ktorého pochádzajú,“ vysvetľuje Peter Vojtek, bývalý náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR. Tvrdí, že vstupné psychotesty do veľkej miery odhaľujú sklony adeptov k určitému extrému. „Skutočne pri týchto previerkach veľa ľudí zlyhá, pretože neprejde psychotestami. Ale nielen kvôli sklonu k násiliu či extrémizmu,“ dodal Vojtek. Často sa do ozbrojených zložiek nedostanú kvôli tomu, že sa neradi podriaďujú alebo sa ťažko vyrovnávajú so zmenami.
Ministerstvo tvrdí, že podľa ich prieskumov je o dobrovoľnú vojenskú prípravu záujem. Vojtek si myslí, že by sa na ňu mohli prihlásiť najmä čerství absolventi škôl. „Určite to budú mladí ľudia, ktorí túžia po nejakej zmene, chcú zažiť 12-týždňový vojenský výcvik a zároveň si nevytvárať veľký záväzok voči Ozbrojeným silám SR,“ myslí si. Prednostne sa podľa neho budú prihlasovať ľudia, ktorí končia školy a nemajú pevné pracovné miesto. Ročne sa ráta s vycvičením okolo 150 osôb.
Po skončení prípravy sa absolventi zaradia medzi zálohy ozbrojených síl. „Skončenie dobrovoľnej vojenskej prípravy znamená zaradenie do záloh ozbrojených síl a na základe záujmu bude s vojakom uzatvorená dohoda na zaradenie do aktívnych záloh,“ povedal plukovník Tomáš Szalai z ministerstva obrany. Upozornil, že zaradenie do aktívnych záloh nie je automatické. Takíto vojaci budú použití na základe rozhodnutia vlády na návrh ministra v prípade potreby.
„150 záloh ročne nie je dostatočný počet, pretože zálohy sa už dlhodobo zanedbávajú. Nie je to dostačujúce,“ kritizuje Tomáš Švec, prezident Zväzu vojakov SR. Podľa neho takýto počet ľudí nedokáže plniť úlohy v oblasti obrany štátu, ktoré im zo zákona prináležia.
Rezort obrany má zoznam približne milión obyvateľov, ktorých by mohol v čase vojny povolať. Vychádza však z evidencie obyvateľstva a nikto nevie, či sú tieto osoby zdravé a či by v čase krízy nastúpili do služby. Rovnako nie je jasné ani to, či žijú na Slovensku, alebo v cudzine. Od roku 2005, keď sa armáda na Slovensku sprofesionalizovala, prestali branci chodiť na základnú vojenskú službu a povinné odvody sa u nás môžu robiť až v čase vojny a vojnového stavu.
Dobrovoľná príprava bude pozostávať z 9-týždňového vojenského kurzu. Podľa Vojteka to nebude žiadna „dovolenka“, ale tvrdý výcvik. Účastníci sa okrem fyzickej prípravy naučia strieľať, čítať mapy a absolvujú aj radiačnú prípravu. V posledných troch týždňoch ich čaká odborný výcvik, kde si osvoja vedomosti a návyky pri plnení úloh ozbrojených síl, najmä plniť rozkazy. Absolventi skončia s povýšením do vojenskej hodnosti 2. stupňa.
Návrh zákona ešte musí schváliť parlament. Ak sa tak stane, jeho účinnosť bude od 1. januára budúceho roku. Vláda včera schválila aj novelu ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového, výnimočného a núdzového stavu.
Povinnú základnú vojenskú službu už nemajú vo väčšine európskych štátov. Medzi ne patrí 22 členských krajín EÚ, v šiestich z nich je stále zachovaný povolávací rozkaz na výkon brannej služby.
Anketa: Zúčastnili by ste sa na dobrovoľnej vojenčine?
Marek Ondrejička (17) Zavar
Ja by som sa zúčastnil len kvôli tomu, že mám nadváhu. Myslím, že vo všeobecnosti by to pomohlo boju proti obezite. Bolo by to dobré tiež preto, lebo by bolo viac vojakov. Ak by niekto napadol naše územie, mal by ho kto brániť.
František Florian (24), Trnava
Ochotný nastúpiť by som bol vtedy, keby sa oplatilo bojovať za tento štát. Dobrovoľne by som sa nehlásil ani preto, že na to nemám telesné dispozície. Skôr by som bol za povinnú vojenskú službu kvôli tomu, že mladí ľudia dnes vôbec nemajú disciplínu. Nemajú napríklad problém vulgárne vynadať svojim rodičom, a to mi celkom prekáža.
Štefan Mikovič (27), Trnava
Iba v prípade napadnutia na našej krajiny. Ak by šlo o výcvik, ktorý sa do budúcnosti môže zísť, tak by som o tom uvažoval.
Patrik Kaluža (20), Chtelnica
Určite by som sa nezúčastnil.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom denníka Pravda.