Novelu predložil vládny Smer, ktorý má 83 hlasov. Opozícia má k návrhu výhrady. Tvrdí, že majetkové priznania verejných funkcionárov sa nebudú zverejňovať podrobnejšie. Smer argumentuje presne opačne. „Som presvedčený, že majetkové priznania jednoznačne budú mať vyššiu výpovednú hodnotu,“ povedal podpredseda parlamentu Miroslav Číž zo Smeru, ktorý je jedným z predkladateľov novely.
Pred voľbami v roku 2012 sa všetky parlamentné strany zaviazali, že o majetkoch verejných funkcionárov sa občania dozvedia viac. Aj teraz sa priznania zverejňujú, ale bez konkrétnejších údajov. Verejnosť len vie, že majú dom, chatu, záhradu, vinicu, zbrane, cenné papiere, nie je však zrejmý ich podrobnejší opis. Viac mali napovedať formuláre, ktoré schváli parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Rovnako by malo byť zrejmé, či prírastok majetku zodpovedá príjmom verejného funkcionára.
Podľa nezaradeného poslanca Miroslava Beblavého však Smer vo svojom návrhu utajuje aj to, čo nebolo utajené. „Aké nehnuteľnosti vlastnia papaláši, sa verejnosť nebude môcť dozvedieť,“ povedal poslanec. Miroslav Číž zo Smeru tvrdí, že nejaká minimálna ochrana musí byť a parlamentný výbor bude mať k dispozícii všetky informácie. „Poslanci musia uviesť celý majetok, aby výbor mohol posúdiť, či je majetkový prírastok porovnateľný s deklarovanými príjmami,“ poznamenal Číž.
Predmetom sporu Smeru a opozície je tiež rozhodovanie o politikoch, ktorí porušili zákon o ochrane verejného záujmu alebo keď majetkové priznania nedodali načas či nejakú skutočnosť zamlčali. Vo výbore majú vždy väčšinu vládni poslanci, a tí môžu zastaviť sankcie proti hriešnikom. Opozícia preto žiada, aby sa tretina členov výboru mohla obrátiť na Ústavný súd, ktorý by v konečnom dôsledku rozhodol.
Ústavný súd má podľa Číža sledovať, či sú zákony v súlade s ústavou, a riešiť prípadné porušenia osobných práv občanov, ale v tomto prípade by išlo o novú právomoc súdu. „Je nenáležité, aby Ústavný súd vstupoval do výsostnej kompetencie parlamentu, ktorý rozhoduje v zbore. Pod toto by som sa nepodpísal. Ak by sa mal takýto návrh schváliť, muselo by sa vstúpiť do ústavy a zaviesť nová kompetencia Ústavného súdu,“ dôvodil Číž.
Šéf parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcii Alojz Přidal z KDH však považuje za dôležité, aby sa tretina členov výboru mohla odvolať na Ústavný súd v prípade, že sa zmrazí konanie proti verejnému funkcionárovi. Přidal nepredpokladá, že by Smer túto požiadavku akceptoval. Nevie si preto predstaviť, že by novela ústavného zákona prešla. „Pevne dúfam, že v takejto oklieštenej podobe neprejde,“ dodal Přidal.
O podrobnejších majetkových priznaniach politici rokovali s prestávkami prakticky od volieb. Vznikla pracovná komisia zložená zo zástupcov všetkých parlamentných strán a dospeli aj k dohode, ale zákon sa napokon do pléna parlamentu nedostal. Opozícia potom predložila vlastný návrh, ktorý sa odvolával na prácu komisie, ale v pléne neprešiel. Medzitým nový predseda parlamentu Peter Pellegrini zo Smeru povedal, že rokovania sa obnovia a zákon by mohol byť do volieb schválený. Teraz Smer predložil vlastný návrh.
Poslanec Mostu – Híd Gábor Gál uviedol, že opozičný návrh obsahoval najnutnejšie minimum a vychádzal z pôvodnej dohody so Smerom. „Ísť do toho, aby sme urobili nejakú kozmetickú zmenu pred voľbami, je lacný fór,“ podotkol Gál. Podľa neho tak nezostane nič iné, len to, že politici môžu ísť príkladom a predložia rozšírené majetkové priznania z vlastnej vôle. Je tiež otázne, či sa o novele z dielne Smeru bude vôbec hovoriť. Podľa pravidiel parlamentu sa o tom istom návrhu môže rokovať až po uplynutí šiestich mesiacov. O opozičnom návrhu sa diskutovalo v pléne v máji. Podľa poslanca Číža bude o námietke, ktorú spomína opozícia, ešte diskusia. „Smer si myslí, že o zákone je možné rokovať, pretože je iný,“ poznamenal Číž.