Urobiť tak môžu koncom septembra. O tom, či skutočne skončia na slobode, bude následne rozhodovať Okresný súd v Trnave. Ak im žiadosť zamietne, budú sa môcť odvolať na Krajský súd v Trnave. V prípade, že ich ani ten spoza mreží nepustí, môže sa celý kolotoč zopakovať opäť po roku od zamietnutia žiadosti.
Trnavčan Masár a Bratislavčan Molnár boli polícii a súdom známi aj za bývalého režimu. Molnár mal v registri deväť záznamov, posledné odsúdenie na 15 rokov bolo za vraždu. Aj Masár bol vo väzení viackrát. V roku 1990 ich prepustili na slobodu, keďže sa na nich vzťahovala rozsiahla amnestia vtedajšieho prezidenta Václava Havla. Masár už vlani požiadal o podmienečné prepustenie, nespĺňal však zákonné dôvody – nemal odsedených spomínaných 25 rokov.
„Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Osoba odsúdená na doživotie môže byť podmienečne prepustená najskôr po 25 rokoch výkonu tohto trestu,“ uviedol riaditeľ kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže Adrián Baláž.
Masára aj Molnára odsúdil na doživotie ešte Mestský súd v Bratislave v roku 1991. V auguste 1990 v Rakúsku znásilnili a následne zaškrtili Holanďanku Gabriellu Widdershoven-Groenovú. Jej manžela zviazali, ťažko zranili a vyhodili z auta. Ten však krvavý útok prežil a neskôr na súde proti páchateľom svedčil. Telo jeho manželky sa našlo až po približne dvoch mesiacoch v značnom štádiu rozkladu. Vrahovia počas procesu usvedčovali jeden druhého. V Ilave a Leopoldove sedí 41 doživotných väzňov. Traja z nich sú odsúdení na absolútne doživotie, teda bez možnosti podmienečného prepustenia. Dvom sa to však nepáči, a preto zažalovali Slovensko na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.
Jedným je aj vrah svojho nevlastného otca 44-ročný Róbert Čačko. Najvyšší súd mu v roku 2009 podľa vtedy platného zákona potvrdil absolútny trest, lebo už predtým sedel za znásilnenie a inú vraždu. Druhým je 37-ročný Jozef Koky, ktorému Najvyšší súd potvrdil v roku 2012 absolútny trest, hoci nemá na svedomí vraždu. Obaja namietali porušenie svojich práv.
Tento najvyšší možný trest dostali po tom, čo v Trestnom zákone začalo od roku 2003 platiť zavedenie trestu absolútneho doživotia pri niektorých obzvlášť závažných úmyselných trestných činoch alebo pri ich recidíve.
Zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu Marica Pirošíková hovorí, že súd v Štrasburgu nepovažuje za problém uloženie doživotného trestu odňatia slobody. „Je však potrebné, aby existoval mechanizmus, prostredníctvom ktorého dôjde k preskúmaniu, či u doživotne odsúdeného nedošlo k zmenám eliminujúcim jeho nebezpečnosť a či je ďalšie odňatie slobody nevyhnutné,“ upozorňuje právnička.
Situácia odsúdených na absolútne doživotie sa zmenila v októbri 2010, keď im bolo novelizáciou Trestného zákona umožnené podmienečné prepustenie z uloženého doživotného trestu po odpykaní si 25 rokov.
K takýmto odsúdeným patrí aj dnes už 71-ročný Ondrej Rigo, ktorý je za mrežami za deväť vrážd, či mafiánsky nájomný vrah 49-ročný Alojz Kromka, prezývaný Lojzo Čištič. Rigo môže o podmienečné prepustenie požiadať v roku 2018. Za viacero vrážd odsúdený banskobystrický bos Mikuláš Černák sa takto môže dostať na slobodu v roku 2023.