I keď poradie uchádzačov určí komisia, posledné slovo bude mať znovu minister. Parlament bude o návrhu novely zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru rokovať už na prebiehajúcej schôdzi. Ak ho poslanci schvália, účinnosť nadobudne 1. decembra.
Na vedúce posty v 23-tisícovom zbore veľa uchádzačov nebude, pretože musia spĺňať určité kritériá. „Kvalifikačnými predpokladmi na najvyššie policajné funkcie sú magisterský alebo inžiniersky stupeň vysokoškolského vzdelania a špecializované policajné vzdelanie,“ spresnilo tlačové oddelenie rezortu vnútra. Rezort musí výberové konanie vypísať do pol roka od účinnosti zákona, teda do konca mája.
Súčasní dvaja viceprezidenti Ľubomír Ábel, Milan Lučanský a šéf policajnej inšpekcie Ivan Ševčík potvrdili, že do konkurzu pôjdu. Ábel priznal, že má túto prácu rád a tak sa určite prihlási. Struční boli Lučanský a Ševčík. Na otázku, či pôjdu do výberového konania, obaja odpovedali „určite“. Policajný prezident Tibor Gašpar však túto otázku označil za predčasnú. „Som už tri aj pol roka vo funkcii a pociťujem určité vyčerpanie,“ priznal Gašpar. Aj to bude pre neho jeden z rozhodujúcich faktorov, ako sa rozhodne.
Práve narýchlo pripravené zmeny a blízkosť volieb sa nepozdávajú opozícii. S návrhom nesúhlasia ani policajné odbory, ani mimovládne organizácie. Minister vnútra Robert Kaliňák by si podľa nich takto mohol do funkcií ešte pred marcovými parlamentnými voľbami alebo tesne po nich dosadiť svojich ľudí. „Hrozí, že dôjde k účelovej výmene alebo, naopak, k zabetónovaniu tých ľudí, ktorých by dosadil minister,“ upozornil poslanec Gábor Gál (Most-Híd). Podľa neho by na takýchto zmenách mala byť zhoda naprieč politickým spektrom.
Odborári svoje pripomienky takisto ako odborná verejnosť nemali kde vyjadriť. Rezort vnútra dal návrh novely zákona na rokovanie vlády bez pripomienkového konania, neprešiel ani Legislatívnou radou vlády. Kabinet ho schválil hneď na svojom prvom rokovaní po dovolenke ministrov 26. augusta.
Podpredseda policajných odborov Roman Laco kritizuje, že ministerstvo neakceptovalo ich skoršie návrhy. Pôvodne odborári chceli, aby sa policajti k funkciám dostávali postupne z ulice až do kancelárie na základe svojich výsledkov a podľa princípov kariérneho rastu. „Nešlo to ani do pripomienkového konania. Takže sme sa nemohli vyjadriť. Bol by som radšej, keby ten návrh neschválili a riešil sa úplne nový,“ povedal Laco.
Ministerstvo vnútra neodpovedalo na otázku, prečo návrh neprešiel štandardným legislatívnym procesom. Odpísali, že na to, aby sa robili výberové konania na niektoré z miest v Policajnom zbore, ich vyzývala opozícia aj mimovládne organizácie. Za hlavný cieľ návrhu označili, aby policajní funkcionári nepodliehali politickému cyklu, ako to bolo v minulosti. Rezort tvrdí, že bude dostatok času na prípadné zmeny v tomto zákone počas jeho prerokovania v parlamente. Podľa advokátky spolupracujúcej s Via Iuris Zuzany Čaputovej návrh zostal niekde na polceste. Tvrdí, že tak ako v súdnictve aj v polícií by mali byť konkurzy verejné a v komisii by nemali sedieť len policajti. „Vhodnejšie by bolo otvoriť ju aj zástupcom iných inštitúcií a profesií, napríklad akademickej obci,“ myslí si Čaputová.
Minister Kaliňák po rokovaní vlády uviedol, že o definitívnej podobe zákona sa ešte bude veľa diskutovať v parlamente. „Nechcem povedať, že je to úplne surový materiál. Trošku som pridal do kroku, keď som zistil, že nás začal tlačiť čas,“ vysvetľoval.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Pre ôsmich krajských šéfov zostane všetko ako dnes. Výberové konania sa ich nedotknú, vyberať si ich bude naďalej policajný šéf po dohovore s ministrom vnútra.
Konkurzy by sa mali podľa bývalého šéfa policajných vyšetrovateľov a dekana Právnickej fakulty Paneurópskej vysokej školy Jaroslava Ivora konať od najnižšej až po najvyššiu policajnú funkciu. „Principiálne som za výberové konania od prezidenta až po posledného riaditeľa obvodného oddelenia. Tak to funguje a sú s tým pozitívne skúsenosti aj v iných krajinách,“ povedal Ivor. Policajt je prvým orgánom činným v trestnom konaní. „Ak chceme zabezpečiť nezávislosť trestného konania, mali by sme začať od prvej zložky. Je dôležité, aby odhaľovanie, dokazovanie a zber dôkazov neboli ovplyvnené ničím a nikým,“ zdôraznil Ivor.
Pozitívne hodnotí aj návrh na zrušenie roky kritizovaného ustanovenia, na základe ktorého mohol minister odvolať policajného funkcionára bez udania dôvodu. „Dôležité je rozhodnutie vecne podložiť argumentmi. Vtedy je to úplne transparentné. Ak je odvolaný bez udania dôvodu, zaváňa to práve politickým riešením,“ myslí si bývalý vysoký policajný funkcionár.
Navrhované zmeny a novinky v zákone o štátnej službe policajtov
- Policajný prezident, dvaja viceprezidenti a generálny riaditeľ sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra sa vymenúvajú alebo ustanovujú do funkcie na základe výberového konania.
- Výberová komisia má päť členov.
- Zložená môže byť len z príslušníkov Policajného zboru, štátnych zamestnancov služobného úradu a zástupcov príslušného odborového orgánu.
- Rozhodnutie výberovej komisie je platné, ak zaň hlasovali najmenej štyria jej členovia.
- Zvýšiť by sa mala aj veková hranica na prijatie do služobného pomeru z doterajších 18 na 21 rokov. To by malo garantovať vyššiu rozumovú a vôľovú vyspelosť uchádzača o povolanie policajta.
- Ruší sa možnosť odvolávať z funkcie nadriadeného príslušníka Policajného zboru bez uvedenia dôvodu.
- Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie len do dvoch rokov odo dňa spáchania previnenia.