Ako spresnil minister dopravy Ján Počiatek, cieľom vládneho zámeru je poskytnúť najmenej rozvinutým okresom vyššiu podporu na zabezpečenie rozvoja, a to formou prípravy a uskutočňovania takzvaných akčných plánov, ktoré konkrétne zohľadnia špecifiká daného regiónu. Akčné plány budú mať pod dohľadom špeciálne rady pre rozvoj, zložené zo zástupcov niekoľkých ministerstiev a ďalších orgánov štátnej správy.
Podľa definície z návrhu je „najmenej rozvinutým okresom“ taký, v ktorom miera evidovanej nezamestnanosti presahuje 1,9-násobok celoslovenskej úrovne. Tento stav zároveň musí platiť aspoň deväť z predchádzajúcich 12 za sebou idúcich štvrťrokov.
Z najnovších údajov Ústredia práce z augusta tohto roku vyplýva, že pri zistenej priemernej miere nezamestnanosti 11,32 percenta je súčasná hranica potrebná na túto pomoc 21,51 percenta. Momentálne ju prekračujú len štyri okresy: Rimavská Sobota (27,85 %), Revúca (24,99 %), Kežmarok (23,58 %) a Rožňava (22,25 %).
,,Rozhodnutie pomáhať týmto spôsobom najslabším okresom veľmi vítame. S problémom nezamestnanosti zápasíme už tretie desaťročie a veríme, že uplatňovanie zákona ju zmierni. Zároveň by sme však prijali, keby vláda pohla s dokončením rýchlostnej cesty R2, ktorá by tiež významne pomohla pritiahnuť do nášho regiónu investorov," zhodnotil primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko (nezávislý).Tesne pod hranicou sa však nachádzajú okresy, ktoré tiež bojujú s hrozivou, vyše 20-percentnou nezamestnanosťou: Poltár (21,50 %) a Sabinov (20,32 %). Takisto zlá situácia je napríklad aj v Trebišove (19,95 %), vo Vranove nad Topľou (19,70 %) a v ďalších okresoch. Ich regionálni politici sú návrhom sklamaní, aj oni totiž verili, že budú zahrnutí do balíka tejto pomoci. „Očakávali sme skôr, že pôvodne ohlásená hranica 20-percentnej miery sa zníži na 18 percent. Aj náš okres dlhé roky čelí vysokej nezamestnanosti. Investori sa k nám pre nedostatočnú infraštruktúru nehrnú, trápi nás rapídny odlev mladých a vzdelaných ľudí,“ zdôraznil primátor Trebišova Marek Čižmár (nezávislý).
Kto získa po prijatí zákona nárok na podporu od vlády? Ten, kto bude v okresoch vyhovujúcich definícii ochotný investovať v oblasti priemyselnej výroby alebo cestovného ruchu. V prvom prípade však musí vytvoriť najmenej desať, v druhom päť nových pracovných miest.
Na získanie vládnej dotácie mu postačí, aby minimálna výška jeho investície do dlhodobého hmotného a nehmotného majetku bola 200-tisíc eur. Podľa súčasného zákona o investičnej pomoci, by potreboval zainvestovať najmenej 10 miliónov eur. Polovicu vložených prostriedkov, teda najmenej 100-tisíc eur, investor bude musieť kryť vlastným majetkom. Zároveň bude povinný len 30 percent z celkovej sumy investície, namiesto obvyklých 60 percent, vložiť do obstarania nových výrobných a technologických zariadení. Ak podmienkam vyhovie, nárok na podporu mu má vzniknúť automaticky.
Opoziční poslanci v krátkej rozprave tvrdili, že chudobné okresy nepotrebujú na zvýšenie zamestnanosti nijaký „extra“ zákon. Podľa nich by stačilo zlepšiť v rámci celého Slovenska podnikateľské prostredie. Pripustili však, že najväčšie problémy s nezamestnanými majú rovnaké okresy už vyše 20 rokov, ťahajú sa teda v podstate naprieč všetkými doterajšími vládami. Aj tento návrh zákona preto vítajú.
Podľa poslanca Jozefa Mikuša (KDH) žiadne vytváranie špeciálnych komisií, rád a akčných programov, za ktorými by mali nasledovať vládne príspevky, riešeniu problému nepomôže. Tento proces, myslí si, bude akurát zdĺhavý, náchylný korupcii a administratívne náročný. Ako Mikuš dodal, prieskumy záujmu o investovanie v daných regiónoch už roky zaznamenávajú, čo im chýba: najmä zlá cestná infraštruktúra, nízka úroveň vzdelania, odchod kvalitnej pracovnej sily za prácou inde a podobne. „Cielené opatrenia by mali smerovať práve sem,“ konštatoval. Podľa Mikuša je zvolený koeficient 1,9 len akousi „bulharskou konštantou“ a doplatia na ňu okresy, ktoré len tesne nevyhovejú. „Keby sme koeficient znížili z 1,9 na 1,5, už by to neboli štyri, ale 17 okresov,“ porovnal poslanec.
Cestu k práci uľahčia aj ďalšie zákony
Parlament sa na prebiehajúcej schôdzi venoval aj iným zákonom, ktoré pomôžu uľahčiť ľuďom nástup na pracovný trh. Do druhého čítania už posunul novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá by mala od 1. januára budúceho roka zjednodušiť presťahovanie sa za pracovným miestom. Priznanie nového príspevku na podporu pracovnej mobility už nebude podmienené trvalým pobytom v novom pôsobisku žiadateľa. Ak sa čo i len prechodne presťahuje do vzdialenosti aspoň 70 km, štát mu preplatí 80 percent nákladov na bývanie, maximálne však po dobu pol roka a v sume 250 eur mesačne. Novela rozšíri aj možnosti pracovnej praxe pre absolventov. Kým doteraz ju mohli ponúkať len firmy alebo živnostníci so zamestnancami, po novom tak budú môcť robiť aj živnostníci bez zamestnancov.
Uľahčiť rodičom najmenších detí opätovný nástup do práce má zase zvýšenie sumy príspevku na starostlivosť o dieťa v predškolskom zariadení z 230 na 280 eur. Materská dávka pre ženy, ktoré pred pôrodom pracovali a boli nemocensky poistené, sa má zdvihnúť zo súčasných 65 na 70 percent ich bývalej hrubej mzdy. A keďže z materského netreba platiť dane a odvody, už táto zmena zaručí matkám mesačný príjem vo výške viac ako 91 percent ich pôvodnej výplaty v čistom. Obe opatrenia majú takisto štartovať začiatkom budúceho roka a sú aj súčasťou druhého vládneho sociálneho balíčka.