Tento nemecký podnikateľ bol pred druhou svetovou vojnou a počas nej členom nacistickej strany. Verejnosť vydesila správa, že by sa po ňom mala volať ulica.
„Je to hrozné, keď v dnešnej dobe ideme premenovávať ulice po nacistovi. To úplne ničí a dehonestuje pamiatku ľudí, čo bojovali proti fašizmu za našu slobodu. Max Brose bol členom nacistickej NSDAP od roku 1933. Nedávno sme oslavovali výročie SNP, a teraz toto,“ povedala Soňa Pinková, tajomníčka Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Prievidzi.
Prečítajte si glosu Martina Krna Ako si kúpiť dejiny.
„Požiadame poslancov mestského zastupiteľstva v Prievidzi, aby zrušili svoje rozhodnutie. Vyzveme aj prokuratúru, aby začala v tomto prípade konať,“ zdôraznil Pavol Sečkár, predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Rozhodnutie vedenia mesta kritizujú viacerí historici. Protestuje tiež evanjelická cirkev, židovská náboženská obec a nemeckí antifašisti.
Podľa vyjadrenia Mariána Sipavého, hovorcu Krajskej prokuratúry v Trenčíne, sa prípadom premenovania ulice už začala zaoberať Okresná prokuratúra v Prievidzi.
Názov Ulica Maxa Broseho schválili poslanci mestského zastupiteľstva v Prievidzi minulý týždeň. Súvisí to s pripravovanou investíciou nemeckej spoločnosti Brose v prievidzskom priemyselnom parku. Základný kameň nového závodu majú položiť vo štvrtok. Dovtedy sa firma k tejto téme nechce vyjadrovať.
Pomenovanie ulice po svojom zakladateľovi si vyžiadal samotný investor, spoločnosť Brose. Podľa mesta to bola jedna z prvých požiadaviek v začiatkoch rokovaní.
„Investor prezentoval dôvody tejto požiadavky tak, že je to súčasť jeho marketingovej a obchodnej stratégie, aby obchodné meno spoločnosti, ktoré je rovnaké ako meno zakladateľa spoločnosti, bolo spojené aj s názvom ulice všade, kde buduje závody, ktorých je po svete asi 50,“ povedal Michal Ďureje, hovorca mesta Prievidza.
Ako ďalej hovorca dodal, samospráva chcela od investora, aby priblížil svojho zakladateľa. Ten ho predstavil ako človeka, ktorý sa s nacizmom nestotožnil. Firma sa odvoláva aj na rozsudok súdneho dvora Nürnberg/Ansbach z 23. 7. 1949, ktorý tvrdí, že Max Brose nebol národnému socializmu ideologicky naklonený. Podľa stanoviska spoločnosti akty súdneho dvora uvádzajú aj príklady, kedy sa postavil proti nacistickému režimu.
Poslanec prievidzského zastupiteľstva Michal Dobiaš vraví, že názvoslovná komisia, ktorá dáva stanoviská k premenovávaniu a k novým názvom ulíc, túto zmenu poslancom odporučila.
„O tom, že Max Brose je bývalý nemecký nacista, som nemal ani tušenie. Ak sa preukáže pravdivosť týchto tvrdení, považujem to za vážny problém a mesto by sa tým malo zaoberať. Zároveň si myslím, že názvoslovná komisia by sa mala do budúcna precíznejšie zaoberať jednotlivými návrhmi, vrátane historických súvislostí,“ domnieva sa Michal Dobiaš.
Max Brose za nacizmu zastával funkciu predsedu miestnej Obchodnej a priemyselnej komory, pôsobil na ríšskom ministerstve hospodárstva. Vo svojich podnikoch na výrobu súčiastok do vojenskej techniky a munície zamestnával aj nútene nasadených z okupovaných štátov. Za rozvoj zbrojárskeho priemyslu dostal niekoľko ríšskych vyznamenaní. Arizoval vilu po židovských majiteľoch. Po vojne ho v rámci denacifikácie súd označil za „podporovateľa“ zločinného režimu a udelil mu vysokú finančnú pokutu. Brose sa vrátil k podnikaniu, zomrel v roku 1968.
Spoločnosť Brose sa radí k piatim najväčším dodávateľom automobilového priemyslu. Zameraná je na vývoj a výrobu mechatronických systémov pre dvere, sedadlá a motory. V Prievidzi chce na ploche 330-tisíc štvorcových metrov vybudovať závod, ktorý v prvej fáze zamestná približne 600 ľudí.