V týchto dňoch sa medzi sestry, laborantov, fyzioterapeutov, rádiológov, sanitárov či medicínskych technikov dostáva deklarácia pripravenosti k ukončeniu pracovného pomeru. Jej podpisom dajú pracovníci najavo, či sú pripravení podať výpovede, ak štát nepristúpi na ich požiadavky. Tie sa týkajú prevažne platov.
Na čele akcie stoja sesterské odbory a ich komora, ďalej komory medicínsko-technických pracovníkov a fyzioterapeutov. Všetky zastrešujú približne 60-tisíc ľudí.
„Spojili sme sa všetci zdravotnícki pracovníci, aby sme na protest proti predkladanému návrhu zákona vyjadrili svoju vôľu na pripravenosť na ukončenie pracovného pomeru,“ povedala šéfka sesterských odborov Monika Kavecká. K pochybnostiam o tom, že by akcia nemala širokú podporu zdravotníkov, sa Kavecká nechcela vyjadriť. Povedala len, že aj nízky počet ľudí by priviedol zdravotníctvo ku kolapsu.
Organizácie spoločne kritizujú novelu zákona o poskytovateľoch, ktorá má časti zdravotníkov od januára upraviť platy. Medzi ich požiadavkami je preto zmena tohto zákona. Žiadajú, aby sa netýkal len nemocníc, ako to navrhuje ministerstvo zdravotníctva, ale aj ambulancií, kúpeľov či zariadení sociálnych služieb.
Ďalšou požiadavkou je započítavanie materskej a rodičovskej dovolenky do odbornej praxe. Deklarácia tiež apeluje na vyššie počty sestier v nemocniciach a viac peňazí zo zdravotných poisťovní.
S deklaráciou sa však nestotožňuje Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb, ktorý zastupuje viac ako 20-tisíc zdravotníckych pracovníkov rôznych profesií, napríklad aj zamestnancov kúpeľov, zariadení sociálnych služieb aj regionálnych úradov verejného zdravotníctva.
Jeho šéfovi Antonovi Szalayovi prekáža najmä to, že sestry stupňujú požiadavky a túto akciu s odborovým zväzom neprekonzultovali. „Dnes je z troch pôvodných požiadaviek už päť, financovanie zdravotníctva ani vyšší počet pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach predsa nemá nič spoločné so zákonom o platoch,“ reagoval Szalay.
Šéf zväzu pripomenul, že minister zdravotníctva im garantoval, že peniaze na vyššie platy od januára sú. „Pre mňa je rozhodujúce to, že novela prinesie rast platov minimálne v tých menších nemocniciach, o ktoré sa rozšíril pôvodný návrh,“ dodal. Plusom je podľa neho aj to, že zákon obsahuje aj valorizačný mechanizmus, ktorý bude garantovať rast platov.
Szalay tvrdí, že v súvislosti s týmto protestom nebudú svojich členov ovplyvňovať. „Uvidíme, ako sa rozhodnú sami,“ dodal. Nemyslí si, že by sa do podpisovania hrnuli. Podľa neho sa určite nebude hovoriť o tisícoch pracovníkov.
Prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová vníma deklaráciu ako test, ktorý ukáže, či sú zdravotníci pre zmenu v rezorte ochotní niečo urobiť. „Ak ju nebudú podpisovať, bude to svedčiť asi o tom, že nemajú snahu niečo zmeniť. My už viac pre nich urobiť nemôžeme,“ doplnila Lazorová.
Šéfka sesterských odborov Kavecká uviedla, že s touto akciou im pomáhali lekárski odborári, ktorí si týmto spôsobom vybojovali lepšie platy ešte v roku 2011. Podaním hromadných výpovedí viac ako dvetisíc lekárov bolo ohrozené fungovanie veľkých nemocníc.
Expremiérka Iveta Radičová a vtedajší minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) pristúpili k podpisu memoranda s lekármi, ktoré im garantovalo zvýšenie platov. „Chceme ísť tou istou líniou, lebo bola úspešná,“ poznamenala Kavecká.
Ministerstvo zdravotníctva postupom sesterských odborov aj zdravotníckych komôr nerozumie. Tvrdí, že sa mu podarilo presadiť viaceré zmeny. Zabezpečilo 55 miliónov eur na zvýšenie platov od januára pre 38-tisíc zdravotníkov, čo by znamenalo vyššie mzdy o 16 percent.
„V niektorých súkromných nemocniciach by to znamenalo o 200 – 300 eur viac,“ poukázal hovorca Peter Bubla s tým, že rezort tiež garantuje každoročnú valorizáciu platov
Zdravotnícke organizácie plánujú akciu uzatvoriť na konci októbra. Predpokladajú, že v tom čase už budú mať presnejšie číslo, koľko ľudí je ochotných dať výpovede. Ak by dovtedy ministerstvo nesúhlasilo s ich požiadavkami, v novembri by pristúpili k podaniu hromadných výpovedí.