Zlodeji využijú aj živelnú pohromu

Teraz navrhol prešovskej župe, pod ktorú múzeum spadá, kompenzáciu vo výške 5-tisíc eur. Odborníci potvrdili, že sa nevrátili falzifikáty, ale tie originály, ktoré zmizli.

Obrazy si v marci najprv požičala istá eseročka, ale neskôr zmluvu o výpožičke riaditeľka predĺžila bez toho, aby sa vrátili späť do múzea. Tentoraz už putovali do rúk súkromníka, ktorý ich mal doniesť späť do 30. júla. Stalo sa tak až teraz, po tom, čo sa kauza dostala na verejnosť, župa odvolala z funkcie šéfku múzea a na polícii padlo trestné oznámenie.

Prípad Warholových obrazov Cambellova polievka a Marilyn Monroe sa skončil našťastie dobre. V depozitoch galérií alebo múzeí však môžu chýbať diela, o ktorých sa nemusí vedieť. Stav umeleckých zbierok sa preveruje revíziou a tú múzeá či galérie robia sporadicky.

Svedčí o tom krádež vzácneho obrazu Miloša Alexandra Bazovského pod názvom Ženy pod krížom, ktorý zmizol práve z depozitu Trenčianskeho múzea. Vziať ho mala ešte v auguste zamestnankyňa múzea, ktorá ho predala za osemtisíc eur zberateľovi. Ten si dal overiť jeho pravosť a keď u znalca zistil, že obraz môže patriť múzeu v Trenčíne, upozornil na to jeho riaditeľa. Polícia obvinila pracovníčku zo sprenevery.

Pravidelnosť revízií podľa zákona o múzeách a galériách závisí od počtu zbierkových predmetov, ktoré inštitúcie vlastnia. V prípade, že ich majú do 15-tisíc kusov, kontrolu robia každé tri roky. Čím je ich počet vyšší, tým sa intenzita znižuje. Ak vlastnia viac ako 500-tisíc predmetov, kontrolujú ich stav len každých osem rokov. „Súčasná právna úprava je považovaná za jednu z najprísnejších v Európe, novú právnu úpravu nepripravujeme,“ odpovedal hovorca rezortu kultúry Jozef Bednár na otázku, či neplánujú zaviesť prísnejšie opatrenia z hľadiska bezpečnosti umeleckých diel. V múzeách a galériách je spolu vyše 16 miliónov zbierkových predmetov zo všetkých vedných odborov.

Za inventúru zodpovedajú komisie tvorené zamestnancami zariadení. Natíska sa otázka, či by na krádež upozornili, ak by v tom mali namočené prsty? „Všetky krádeže sú dopredu naplánované. Až v 70 percentách majú zlodeji komplica vnútri. Obyčajne je to interný pracovník múzea či galérie alebo sa podpíšu také zmluvy o prenájme umeleckých diel, že sa k nim páchateľ dostane vlastne oficiálne,“ hovorí o praktikách zlodejov súdny znalec na umelecké predmety a starožitnosti a konateľ aukčnej spoločnosti Darte Jaroslav Krajňák. Podľa neho je krádež umeleckých predmetov dobrým biznisom tak na Slovensku, ako aj v zahraničí. „Každoročné revízie by prišli na prípadné odcudzené veci,“ pripomína znalec, ktorému sa do rúk dostávajú často kradnuté diela. Podľa Krajňáka môžu byť vhodnou príležitosťou pre zlodejov aj rôzne živelné či iné pohromy, napríklad požiar.

Polícia za uplynulých päť rokov eviduje iba 16 krádeží, z toho objasnila len tri. „Krádeže umeleckých diel z galérií a múzeí predstavujú v poslednom období marginálnu kriminalitu,“ tvrdí hovorca policajného prezídia Michal Slivka.

Námestníčka generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea pre odborné činnosti Gabriela Podušelová tvrdí, že skúsenosti s krádežou za uplynulých päť rokov nemajú. V zbierke majú vyše 4 milióny predmetov. „Krádežiam zbierkových predmetov v múzeách a galériách sa dostáva veľkej mediálnej pozornosti, čo môže vyvolávať dojem, že sú pomerne časté,“ vysvetlila námestníčka. Pripúšťa, že v roku 2013 riešili pokus o vlámanie do expozície kaštieľa v Betliari. „Člen SBS vďaka kamerovému systému spozoroval narušenie objektu a páchateľov vyrušil. Tí z miesta utiekli,“ prezradila Podušelová.

„My máme takmer sedemtisíc zbierkových predmetov a revízia sa nás týka každé dva roky. Ak sa vyskytnú nejaké prípady – napríklad výmena zamestnancov, tak sa robí mimoriadna revízia okamžite k dátumu, kedy boli prepustení,“ priblížila riaditeľka Múzea M. R. Štefánika Alena Petráková. Riaditeľka jednej z oslovených galérií, ktorá nechcela byť menovaná, nám povedala, že revízie nemajú jednotlivé zariadenia v obľube. „Je to pre nich prácna robota a zaberie im veľa času. Preto ju možno nevykonávajú dôsledne,“ myslí si.

Vhodnou príležitosťou na krádež umeleckých predmetov sú aj organizačné či zriaďovateľské zmeny. „Vtedy sa môže niečo "stratiť“, najmä ak v príslušnej inštitúcii nie je dostatočne podkutý personál," mieni podnikateľ, bývalý poslanec za Smer a zberateľ Bohumil Hanzel. V galérii, ktorú vlastní Hanzel, robia inventarizáciu každoročne. „Ak sa revízia robí raz za sedem alebo desať rokov, tak sú ukradnuté veci ťažko dostopovateľné,“ upozorňuje zberateľ, ktorý má vo svojej zbierke okolo 700 obrazov.

Na bezpečnosť zbierok zariadenia dohliadajú rôzne. Väčšinou sú vybavené kamerovým systémom, ktorým monitorujú pohyb osôb. Predmety sú v depozitoch, za ktoré zodpovedajú kurátori, tí od nich majú kľúče i kódovacie číslo k bezpečnostnému systému. Náhradný kľúč pre prípad havárií vlastnia štatutári. Ide o uzamykateľné miestnosti, ktoré sú vybavené mrežami a bezpečnostnými dverami. O vstupe do depozitu sa vedie kniha vstupov a výstupov. Z neho sa presne dá vyčítať, kto v ňom bol a čo robil. Ľudia, ktorí nepatria medzi zamestnancov zariadení, potrebujú povolenie od zriaďovateľov, najčastejšie od VÚC.