Čím dlhšie si človek prácu hľadá, tým ťažšie ju napokon nachádza. Dlhodobá nezamestnanosť devastačne vplýva na jeho osobnosť. Každý piaty ňou postihnutý jedinec prestáva po čase vyvíjať aktivity na nájdenie si práce, čo ho aj s rodinou obvykle vrhá do rizika chudoby a sociálneho vylúčenia.
Registrovanie dlhodobo nezamestnaných
Európska komisia bije na poplach a ponúka členským štátom spoločný recept, ako sa s týmto problémom popasovať. V septembri vydala usmernenie, v ňom štátom navrhuje podporiť registráciu dlhodobo nezamestnaných na úradoch práce. Odporúča, aby sa každý prípad individuálne posúdil, znamená to, že by sa mali zistiť potreby a pracovný potenciál zaregistrovanej osoby najneskôr pred koncom 18. mesiaca nezamestnanosti. Do 18 mesiacov by mala byť registrovanému ponúknutá dohoda o pracovnej integrácii, s individuálnym plánom pre jeho návrat do práce.
„Dlhodobá nezamestnanosť je jednou z najväčších a najpálčivejších výziev, ktoré zapríčinila hospodárska kríza v Európe," zdôraznila európska komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová.
V poslednom období sa vplyvom krízy problém prehĺbil ešte viac. V rokoch 2007 až 2014 sa počet osôb, ktorých sa dlhodobá nezamestnanosť týka, zdvojnásobil. Stále je ich približne polovica celkového počtu nezamestnaných. A to aj napriek už citeľnému rastu ekonomiky a náznakom zlepšenia na úniovom trhu práce.
Čoraz väčšia časť obyvateľstva je podľa Thyssenovej v dôsledku krízy vystavená riziku chudoby a sociálneho vylúčenia. „Musíme sa postarať o to, aby sa mohli znovu zamestnať. Nemôžeme sa predsa uspokojiť s oživením hospodárstva, ktoré zabúda na také množstvo Európanov,“ apeluje komisárka.
Páleník: Činnosť úradov je neraz formálna
Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti označil odporúčanie komisie len za akýsi „povinný základ“, ktorý sa v slovenských podmienkach už dlhšie uplatňuje, no uspokojivé výsledky neprináša. „Registráciu máme u nás podchytenú veľmi dobre, na rozdiel napríklad od Maďarska, kde tieto kategórie z evidencie masívne vyraďujú,“ povedal. Takisto sa podľa neho vypracováva pre každého nášho dlhodobo nezamestnaného individuálny akčný plán. „Ibaže ten v skutočnosti nie je ani individuálny, ani akčný, a vlastne ani plán,“ uvažuje odborník. Činnosť pracovných úradov je podľa neho neraz formálna. Okrem toho ľuďom v najchudobnejších regiónoch, kde trh práce prakticky nejestvuje a zároveň je tam problém s dlhodobou nezamestnanosťou najvypuklejší, zväčša úrad nevie poskytnúť žiadne vhodné pracovné miesta.
Slovensko na najhorších priečkach
Slovensko sa v európskych štatistikách pohybuje na najhorších priečkach. Vlani sa s 9,3 percenta dlhodobo nezamestnaných ocitlo na štvrtej, keď ho okrem prvého Grécka a druhého Španielska (12,9 %) predbehol aj nový člen únie Chorvátsko (10,0 %). Podľa posledných zverejnených údajov Ústredia práce bolo v auguste tohto roku u nás viac ako 12 mesiacov bez práce 185 021 osôb, z nich najviac, až 74 621 vo vekovej kategórii nad 48 rokov. Aj keď ich celkový počet v ostatných mesiacoch stagnuje alebo mierne klesá, hrozivý je údaj, že pomerne výrazne pribúda tých, ktorí nepracujú už viac ako tri roky.
Vláda sa svojimi opatreniami na podporu zamestnanosti snaží podchytiť aj túto znevýhodnenú kategóriu. Podľa ministra práce Jána Richtera sa napríklad úspešne vyvíja projekt súbehu poberania slabšej mzdy a osobitného príspevku v hmotnej núdzi, vďaka ktorému si len za prvých osem mesiacov tohto roka našlo prácu 12 660 osôb. Známy je sezónny projekt záchrany kultúrneho dedičstva, ktorý tento rok dočasne pomohol zamestnať 550 ľudí. Oživenia by sa najnovšie mohol dočkať aj projekt sociálnych podnikov, ktoré neslávne skončili za ministerky Viery Tomanovej. Mali by pomôcť obnoviť nezamestnaným pracovné návyky a neskôr ich zapojiť do bežnej práce. „Systém práve nastavujeme. Ešte neviem, kedy sa spustí,“ prezradil štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš.
Poradenstvo, vzdelávanie, služby
Páleník by si vedel predstaviť aj iné formy zapojenia takýchto ľudí do práce. Ako príklad uvádza Poľsko, kde ešte v roku 2005 boli s dlhodobou nezamestnanosťou zhruba na súčasnej úrovni Slovenska, vlani ju znížili na 3,8 percenta. „Z evidencie prosto vyradili všetkých vlastníkov pôdy s odôvodnením, že môžu farmárčiť. A k tomu im poskytli agroporadenstvo aj finančnú podporu,“ uzavrel.
Návrh komisie, ktorý ešte podlieha schváleniu Európskou radou, požaduje aj zapojenie zamestnávateľov cez partnerstvá s verejnými orgánmi. Za dôležitú zložku pomoci považuje poradenstvo, ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu, podporu bývania, dopravy, služby starostlivosti o deti, zdravotnej starostlivosti či rehabilitácie. Členské krajiny môžu tieto odporúčania realizovať s podporou finančných prostriedkov Európskeho sociálneho fondu.