„V tomto prípade pôjde o tím plánovačov a nie vytvorenie bojovej jednotky či základne, ako je to niekedy nesprávne interpretované. Prítomnosť tímu NATO Force Integration Units (NFIU) vo všeobecnosti uľahčí potenciálne prijatie posíl zo strany NATO pre danú členskú krajinu,“ uviedol šéf rezortu obrany Martin Glváč. Dodal, že v čase mieru bude táto skupina podporovať plánovacie aktivity.
Ministri obrany členských krajín NATO by sa mali vo štvrtok stretnúť v Bruseli, kde by mali spoločne schváliť vznik tímov na Slovensku i v susednom Maďarsku. „Na stretnutí ministrov obrany 8. októbra očakávame schválenie dvoch styčných tímov, a to na Slovensku a v Maďarsku,“ potvrdil pre denník Pravda zdroj z prostredia NATO. Ministerstvo obrany avizovalo vznik veliteľského centra na území Slovenska ešte vo februári, keď o jeho vybudovanie požiadalo.
NFIU by malo podľa ministerstva obrany tvoriť 41 vojakov. „Sídliť bude v kasárňach Vajnory. My personálne pokryjeme 21 pozícií a zvyšok budú tvoriť vojaci z ostatných členských krajín NATO,“ uviedol náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Milan Maxim. Náklady na vznik tímu sa uhradia z rozpočtu rezortu obrany a tiež z financií NATO. Styčný tím by mal byť plne pripravený do konca roka 2016. „V súčasnosti sú na Slovensku prípravné práce na budovanie potrebnej infraštruktúry. Súbežne s tým sa vykonávajú opatrenia na zabezpečenie vytvorenia a fungovania organizačného jadra pre NFIU,“ uviedol rezort obrany.
Úlohou styčného tímu bude v čase ohrozenia zabezpečiť, aby Slovensko dokázalo prijať na svojom území spojeneckú armádu. Koordinovať by malo najmä nasadenie síl rýchlej reakcie NATO, do ktorej vojakmi prispieva aj Slovensko. V čase mieru bude náplňou tímu plánovanie a organizovanie medzinárodných vojenských cvičení. Podobné tímy už NATO zriadilo v Litve, Bulharsku, Estónsku či v Rumunsku. Slovenská skupina bude patriť pod velenie Mnohonárodného zborového veliteľstva Severovýchod v poľskom Štetíne.
Bezpečnostný analytik Ivo Samson povedal, že takéto aktivity NATO sú prirodzené, pretože sa Európa stala v uplynulých troch rokoch menej bezpečnou. „Toto je reakcia na to, že sú tu nové bezpečnostné hrozby a NATO sa snaží byť akcieschopnejšou alianciou a potrebuje spoločné cvičenia i spoločné centrá,“ mienil analytik, ktorý poukázal na situáciu na Ukrajine. „Na Slovensku vedie hranica s Ukrajinou, a tá je vo vojne. Takéto aktivity NATO sú teda celkom prirodzené,“ dodal Samson.
Analytik vylúčil, že by prítomnosť styčného tímu znamenala pre Slovensko akúkoľvek bezpečnostnú hrozbu. „To by bolo skôr demagogické tvrdenie. Existencia takéhoto centra posilní pozíciu Slovenska ako člena aliancie. Tvrdiť, že by vybudovanie takéhoto centra znamenalo, že sa Slovensko stane terčom teroristických útokov alebo niečoho iného, by bolo veľmi nesprávne,“ zdôvodnil Samson.
Proti prítomnosti spojeneckých vojakov na našom území sa vlani zdvihla vlna nesúhlasu zo strany obyvateľov Popradu. Vyvolalo ju vyjadrenie prezidenta Andreja Kisku, ktorý na summite vo Walese ponúkol aliancii vybudovanie logistickej základne v Poprade. Šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák vtedy vysvetľoval, že nepôjde o základňu, ale o využitie prázdnych skladov na logistiku. Na ponuku napokon aliancia nereagovala.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom denníka Pravda.