Novodobí slovenskí emigranti sa v štatistikách strácajú

Zo Slovenska odchádzajú ľudia roky za prácou, koľko ich však v skutočnosti opustilo rodnú krajinu, nikto nevie presne povedať. Dôvodom je skutočnosť, že aj keď mnohí z nich roky žijú v zahraničí, na Slovensku majú stále trvalý pobyt. Takýchto ľudí u nás nikto neeviduje a zo štatistík celkom vypadli.

06.10.2015 20:00
emigranti, práca Foto:
Vysťahovanie do zahraničia, trebárs za prácou, nenúti Slovákov rušiť trvalý pobyt v domovskej krajine.
debata (26)

Podľa údajov Štatistického úradu má vysťahovanie zo Slovenska dokonca klesajúcu tendenciu. Za prvý polrok tohto roka sa vysťahovalo 955 osôb, pritom v roku 2013 to bolo až 2 770.

„Štatistiky sa zakladajú na zmene trvalého bydliska. Takže to naozaj podhodnocuje emigráciu, pretože naši občania sa väčšinou na Slovensku snažia udržať si trvalý pobyt a nehlásia zmenu. Tých 955 uvedených v štatistike je naozaj podhodnotená cifra,“ hovorí sociologička Zuzana Kusá. Podobne sa vyjadril aj Branislav Šprocha z Prognostického ústavu SAV, podľa ktorého sa skutočné čísla oficiálne podchytiť nedajú a zachytávajú len malú časť z reality zahraničného sťahovania.

V koncepcii štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na roky 2016 až 2020 sa uvádza, že v Európskej únii a v zámorí žije približne 230-tisíc Slovákov, ktorí sú tzv. novodobými pracovnými emigrantmi. Podľa štatistických odhadov menej ako jeden rok pracuje v cudzine 120– až 130-tisíc ľudí.

Prečítajte si glosu Mariána Repu Stratení v štatistike.

Rozmer dočasnej emigrácie je podľa sociologičky Kusej oveľa vyšší. Tvrdí, že v žiadnych štatistikách sa nijako neprejavia ľudia, ktorí žijú v zahraničí možno desať-dvadsať rokov, ale na Slovensku majú trvalý pobyt. Ak chceme mať spoľahlivé údaje o ľuďoch, musíme vždy brať do úvahy údaje prijímajúcej krajiny. „Pokiaľ človek nie je v nejakom tieňovom sektore, tak sa prejaví skôr v prijímajúcej krajine ako v tej, z ktorej sa vysťahoval,“ poznamenáva Kusá.

Spomenula príklad, keď sa v štatistických údajoch objavil až štyridsaťnásobný rozdiel. „Kedysi sme s jednou českou kolegyňou robili po rozdelení Československa výskum a porovnávali štatistiky, koľko Slovákov odišlo zo Slovenska do Česka podľa našich údajov a koľko sa zaregistrovalo v Česku podľa ich údajov. Česi mali štyridsaťkrát viac evidovaných prisťahovaných Slovákov, ako bolo u nás evidovaných odsťahovaných,“ spomína sociologička. Vysvetlila, že ľudia si na Slovensku nezrušili pobyty, ale v Česku sa už prihlásili. „Aj keď žijete roky inde, ešte chcete prísť domov, chcete tu mať nejaké výhody. Preto má vysťahujúca krajina vždy podhodnotené údaje,“ dodáva Kusá.

Faktom je, že vysťahovanie do zahraničia našincov nenúti rušiť trvalý pobyt v domovskej krajine. Motiváciou je snaha nestratiť väzby a v hre je aj zamýšľaný návrat. Ani strata práce v novej krajine nemá vplyv na poskytovanie dávky v nezamestnanosti. Tú si osoba uplatňuje bez ohľadu na trvalý pobyt v štáte posledného zamestnania, ktorý jej nárok posúdi podľa vlastných pravidiel.

Kto je vlastne Slovák žijúci v zahraničí? Podľa zákona je to osoba slovenskej národnosti, ktorá nemá trvalé bydlisko na Slovensku. „Ako sa však pozerať na ľudí, ktorí žijú kvôli práci či štúdiu viacero rokov v zahraničí, ale trvalé bydlisko a mnoho väzieb majú stále na Slovensku?“ pýta sa predseda krajanskej organizácie, Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský. Presadzuje preto zmenu zákona, kde by sa tieto skutočnosti nanovo pomenovali. „Aby sme pracovali aj s dvoma rôznymi pojmami – napríklad Slovák žijúci v zahraničí a zahraničný Slovák, ktorý je v cudzine naozaj trvalo, často aj viac generácií. Odlišný musí byť k týmto skupinám aj prístup štátu, lebo majú iné potreby,“ odôvodňuje Skalský.

© Autorské práva vyhradené

26 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #emigranti #štatistiky