Výstraha univerzitám: Hľadajte mladších profesorov

Upozornenie, že profesori a docenti sa blížia k sedemdesiatke, teda do veku, keď s nimi treba ukončiť pracovný pomer, dostalo v hodnotení 22 vysokých škôl vyše 650 študijných programov.

Problém generačnej výmeny sa netýka len menších univerzít, ale aj najväčšej Univerzity Komenského v Bratislave. Podľa hodnotiacich správ Akreditačnej komisie rok narodenia garanta sa pripomína pri viacerých študijných programoch na prírodovedeckej, filozofickej fakulte aj evanjelickej bohosloveckej fakulte.

Lekárske fakulty dostali výstrahu najmä pri doktorandskom štúdiu, a to aj v takých oblastiach ako chirurgia, patologická anatómia a súdne lekárstvo. Doktorandské štúdium psychiatrie na bratislavskej fakulte nezískalo akreditáciu preto, že garant mal už pri hodnotení 70 rokov. Z podobných dôvodov neprešla aj žurnalistika na Katolíckej univerzite v Ružomberku, kde pedagóg oslávi sedemdesiatku na budúci rok.

Vedenie Univerzity Komenského tvrdí, že už sú väčšinou pripravení noví ľudia. „Na väčšine študijných programov s navrhovaným časovým obmedzením práv je zaistená kontinuita a sú pripravené materiály nových garantov, respektíve sa počíta s výmenou existujúceho garanta za nového pred uplynutím časového obmedzenia,“ uvádza prorektorka univerzity Zuzana Kovačičová.

Prezident vlani vymenoval 79 nových profesorov, najviac z Univerzity Komenského. Ivan Ostrovský z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry predpokladá, že profesorov a docentov bude pribúdať. Riziko, že niektoré študijné programy pre vek pedagógov prídu o akreditáciu, je podľa neho skôr formálne.

„Tí, ktorí ho zanedbajú, môžu na to samozrejme doplatiť. Ale určite už hľadajú spôsob, ako to vyriešiť. V najhoršom prípade, ak by nemali ľudí z vlastnej liahne, tak ich nakúpia u konkurencie u suseda alebo v blízkom zahraničí. Ten obchod medzi školami je mimoriadne intenzívny,“ vraví Ostrovský.

Podľa predsedu Akreditačnej komisie Ľubora Fišeru nehrozí, že by niektoré študijné programy úplne zanikli pre nedostatok garantov. „Problém by bol, ak by neboli menovaní noví profesori a ustanovení noví docenti,“ hovorí Fišera.

Za väčší problém považuje Fišera veľké množstvo študijných programov na celkovo 36 vysokých školách. „Garantov je možno dosť, len študijných programov veľa,“ vraví Fišera. Ukázalo sa to pri sprísnených podmienkach komplexnej akreditácie, keď sa obmedzila možnosť tzv. lietajúcich profesorov.

Menej študijných programov by aj podľa Ostrovského vysokému školstvu neuškodilo. Za chybu označil, že sa pred niekoľkými rokmi posunulo zákonné ukončenie pracovného pomeru vysokoškolských pedagógov zo 65 rokov na 70. „Bol to nešťastný krok, pretože zastavil prirodzenú obmenu generácie. Niektorí si predĺžili kariéru minimálne o päť rokov a nie všade sa starali o nástupcov,“ poznamenáva Ostrovský.

Vysoké školy sú tak až teraz prinútené ku generačnej výmene, ktorá mala prísť pred rokmi. „Výsledkom toho posunu je aj to, že na školách prevládla zotrvačnosť. Znamená to, že za posledné roky zrejme nedošlo k zmenám v študijných programoch, tie zostali zamrznuté v stave, ako boli vytvorené za staršieho garanta,“ upozorňuje Ostrovský. Aj preto podľa neho klesá atraktivita štúdia u mladých a ako starne študijný program, tak začína zaostávať aj kvalita.

Dôvody, prečo si niektoré fakulty nevychovali nových ľudí, je viac. Ostrovský si myslí, že postavenie pedagóga je pre vysokoškolských učiteľov podstatne stabilnejšie, a tým aj lákavejšie, ako by sa mali presunúť napríklad do oblasti výskumu.

„Za chybu považujem, že len málo z nich sa orientuje na presun z postavenia pedagogických pracovníkov na výskumných. O takéto pokračovanie kariéry však drvivá väčšina pedagógov nemá záujem,“ podotýka Ostrovský. Vysvetľuje si to tým, že ako učitelia majú väčšiu sociálnu istotu, pri výskume sú závislí od toho, či získajú financie na projekt.

Fišera, ktorý tiež nebol za to, aby sa vekový limit profesorov a docentov predlžoval, hovorí aj o ďalších príčinách. „Veľa šikovných ľudí odchádza za lepším zárobkom do zahraničia alebo mimo školstva. Nie je to pre nich atraktívne, aj keď sú medzi nimi takí, ktorí chcú zostať na škole,“ tvrdí Fišera. Na katedre, kde pôsobí v rámci Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity, však s garantovaním nemajú problém.

„Už niekoľko rokov nie som garant, lebo som vychoval troch profesorov a máme mladých vo veku 30 – 40 rokov. Každý bol niekoľko rokov v zahraničí, kde si našetril na byt. Ale sú aj takí, čo sa už nevrátia,“ hovorí Fišera.

V niektorých odboroch sú však podľa neho aj iné príčiny, prečo sa mladší zatiaľ nedostali ku kormidlu. „Sú aj také situácie, že to starší profesor brzdí, aby bol nenahraditeľný,“ vraví Fišera. Tento stav potvrdzuje aj odborná asistentka z vysokej školy, ktorej po komplexnej akreditácii hrozí strata titulu univerzita.

„Stáva sa, že profesori vykrádajú práce asistentov, nútia ich pridávať k publikáciám ich meno alebo dokonca publikovať prácu pod ich menom. Garanti majú síce dlhý zoznam projektov, ale v skutočnosti na nich robil niekto iný,“ sťažuje sa odborná asistentka, ktorá si neželala byť menovaná.

Takáto situácia nie je podľa nej všade. „Sú fakulty, kde sa, naopak, odborných asistentov snažia motivovať. Vedia, že môžu byť pre nich potenciálne cenní. Preto majú prepracovaný bodový systém ohodnotenia a odmeny podľa kvality publikácie. Ale to si môže dovoliť bohatá fakulta,“ dodáva. Podľa toho, aké je vedenie a garant, tak podľa nej vyzerá aj fakulta.