Zmeniť to chcel minister spravodlivosti Tomáš Borec novelou infozákona. Vyzerá to však tak, že neúspešne. Do parlamentu sa totiž dostal návrh zákona, z ktorého vypadla povinnosť informovať o platoch, ktoré dostávajú štátni, krajskí či obecní zamestnanci.
Keďže sa nedosiahol kompromis a nedošlo k dohode, v návrhu zostali len ustanovenia, ktoré je povinné Slovensko v rámci únie prijať.Alexandra Donevová, hovorkyňa rezortu spravodlivosti
Pred pár dňami vyvolalo nevôľu odmeňovanie bývalého šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ten mal za vlaňajšok podľa jeho majetkového priznania zarobiť 150-tisíc. Z nich pritom len jednorazová odmena predstavovala viac ako 22-tisíc eur.
Podobné sumy sa objavujú na účtoch viacerých manažérov štátnych podnikov. Za riadenie dostávajú približne 20-násobok toho, čo ročne zarobí zamestnanec s priemerným platom. Sú dokonca vyššie ohodnotení ako prezident, premiér či ministri, pod ktorých patria.
Lepší prehľad o platoch a benefitoch štátnych manažérov mala verejnosti priniesť novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú má parlament definitívne schváliť na budúcej schôdzi. Minister Borec chcel v nej zaviesť povinnosť sprístupňovať informácie o platoch, odmenách a ďalších peňažných aj nepeňažných príjmoch osôb, ktoré šéfujú alebo sú v správnych orgánoch spoločností založených štátom, obcami a samosprávnymi krajmi.
Na základe tejto zmeny by nemali byť utajované ani tzv. zlaté padáky manažérov štátnych spoločností. Z návrhu infozákona však tieto ustanovenia nakoniec vypadli. „Keďže sa nedosiahol kompromis a nedošlo k dohode, v návrhu zostali len ustanovenia, ktoré je povinné Slovensko v rámci únie prijať,“ uviedla hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová.
Z vyše 125 manažérov štátnych podnikov, ktorí odovzdávajú majetkové priznania do Národnej rady, boli vlani najlepšie platení členovia vedenia Transpetrolu. S ročnými príjmami od 160– do 202-tisíc eur predbehli dokonca aj viacerých členov bankovej rady Národnej banky Slovenska.
O nadštandardné peniaze sa nemusia obávať ani vrcholoví manažéri v stratových štátnych podnikoch. Železničná spoločnosť Cargo Slovakia ukončila minulý rok so stratou takmer 5,5 milióna eur. Jej generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Vladimír Ľupták zarobil vlani 134 366 eur.
Príjem z výkonu funkcie generálneho riaditeľa bol 10 920 eur a iné príjmy dosiahli 123 446 eur. Podľa Martina Halandu, hovorcu Carga, príjem generálneho riaditeľa pozostáva z prevažnej časti zo zamestnania a zvyšok tvoria úroky.
V minulosti za ministrovania Jána Figeľa (KDH) čelila veľkému škandálu Slovenská pošta. Odchádzajúca riaditeľka Marcela Hrdá vtedy dostala odstupné vo výške 178-tisíc eur. Jej ročný príjem pritom dosiahol 668-tisíc eur.
Súčasný riaditeľ Slovenskej pošty Tomáš Drucker za funkciu generálneho riaditeľa dostal vlani 36 431 eur. V majetkovom priznaní však uviedol aj iné príjmy vo výške 162 281 eur. „Moje ostatné príjmy tvorila mzda na Slovenskej pošte a iné príjmy mimo pošty, okrem iného aj kapitálové príjmy, predovšetkým výnosy z cenných papierov,“ povedal Drucker. Slovenská pošta minulý rok ukončila so ziskom niečo nad 3,3 milióna eur.
Viac ako 196-tisíc eur zarobil v minulom roku šéf SPP Štefan Šabík. Za výkon verejnej funkcie dostal 29 630 eur a iné príjmy dosiahli 166 564 eur.
Štátne akciovky začal zakladať pred rokmi Dzurindov kabinet. Odôvodnil to tým, že podniky budú efektívnejšie hospodáriť. A hoci sú mnohé stratové, žiadna vláda na odmeny ich manažérov nesiahla. Nezmenilo sa ani obsadzovanie lukratívnych miest v predstavenstvách štátnych akcioviek. Prednosť majú spravidla politickí nominanti. Analytik INESS-u Radovan Ďurana hovorí, že „štátne podniky môžu slúžiť politickým stranám ako zásobáreň teplých miest“.
Stotisícové ročné príjmy šéfov štátnych firiem a najmä zdravotnej poisťovne kritizuje bývalý riaditeľ niekdajšej zdravotnej poisťovne Apollo a bývalý poradca Slovenskej lekárskej komory Vladimír Balogh. Považuje ich za nehoráznosť. „Manažment môže dostať nejakú prémiu, ale tieto sumy sú prehnané, zamestnanci štátnej inštitúcie by také odmeny nemali dostávať,“ povedal Balogh.
Nerovnováha príjmov v spoločnosti škodí podľa odborníkov aj ekonomike. „Vo všeobecnosti zvykne platiť, že čím je príjmová nerovnosť v krajine väčšia, tým menšia je aj stredná vrstva obyvateľstva,“ upozorňuje Jana Glasová, analytička Poštovej banky.
Roztváranie „pomyselných príjmových nožníc“ medzi obyvateľstvom totiž môže byť brzdou ekonomického rastu, pretože dochádza k rozširovaniu nízkopríjmovej skupiny obyvateľov, ktorých výdavky na tovary aj služby sú značne obmedzené. To spôsobuje problémy, pretože početnej vrstve obyvateľstva v dôsledku toho chýba kúpna sila.