Chrániť práva detí chcú aj straníci

Kto sa stane hlasom detí - zanedbávaných, týraných, šikanovaných? Špeciálneho ochrancu práv detí - komisára pre deti - by mal parlament voliť do konca novembra. Zatiaľ sa hovorí o štyroch menách. Ondreja Galla a Jozefa Mikloška navrhujú mimovládky. Podľa kuloárov by do boja o tento úrad mala vstúpiť aj bývalá ministerka práca Viera Tomanová (Smer) a tiež Natália Blahová (SaS).

09.10.2015 12:30
debata (10)

Na voľbu vôbec prvého detského ombudsmana nestačí len väčšina v parlamente. Súhlas s kandidatúrou musí podľa zákona vyjadriť aspoň päť mimovládok, ktoré najmenej päť rokov pracujú v oblasti presadzovania a ochrany práv detí. Ombudsman pre deti má byť apolitický, v prípade, že by bol členom strany, členstva sa musí vzdať. Svojho kandidáta straníka môže navrhnúť ktorýkoľvek poslanec, kandidát však aj v takom prípade potrebuje podporu piatich mimovládnych organizácií.

Neziskovky už prišli s vlastnými návrhmi. Ondreja Galla, ktorý pôsobí v Nadácii Pontis, podporuje desať organizácií združených v Koalícii pre deti. Medzi nimi je napríklad Nadácia pre deti Slovenska, ale aj Centrum Slniečko či združenie Náruč, ktoré pomáhajú týraným a zanedbávaným deťom, ako aj Unicef Slovensko.

Ondrej Gallo z nadácie Pontis. Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Ondrej Gallo Ondrej Gallo z nadácie Pontis.

„Naším kandidátom je Ondrej Gallo, ktorý má podporu aj iných organizácií, ale dôležité je, že ho podporujú organizácie, ktoré sa dlhodobo venujú ochrane práv detí,“ hovorí Dana Rušinová z Nadácie pre deti Slovenska. Pripomína, že Gallo bol do decembra dlhoročným predsedom Rady mládeže Slovenska, ale aj prvým podpredsedom výboru pre deti a mládež pri Rade vlády pre ľudské práva. Podieľal sa aj na príprave samotného zákona o komisárovi pre deti. Rušinová si cení jeho odbornosť, znalosť problematiky, manažérske zručnosti, ktoré budú nevyhnutné pri budovaní nového úradu, ale aj schopnosť komunikovať so štátnymi a s verejnými inštitúciami, ako aj mimovládkami. „Je to človek konsenzu,“ vraví Rušinová. Je však presvedčená, že nimi navrhovaný kandidát nebude problémy zamlčiavať.

Gallo, ktorý v súčasnosti pôsobí v Nadácii Pontis, považuje za jednu z hlavných úloh pre budúceho komisára vybudovanie úradu. „V prvej fáze bude treba riešiť technické veci, vytvorenie tímu a paralelne s tým definovať priority, ktoré by mal mať,“ hovorí Gallo. Okrem vytvorenia mechanizmu na prijímanie sťažností priamo od detí podľa neho treba v spolupráci s ďalšími organizáciami a inštitúciami určiť tematické priority. Za dôležitú považuje ochranu detí pred násilím, situáciu detí v ústavnej starostlivosti, ale upozorňuje aj na novú tému, ktorou sa Slovensko doteraz veľmi nezaoberalo, a to na deti, ktoré prichádzajú v rámci migračných vĺn bez rodičov.

Spomedzi mimovládneho sektora je aj ďalší kandidát. Jeden z členov Koalície pre deti – Úsmev ako dar – navrhuje svojho šéfa Jozefa Mikloška. Ide o nominanta zatiaľ konzervatívnej časti neziskoviek. Úsmev ako dar podporuje Alianciu za rodinu, ktorá vyvolala referendum namierené proti homosexuálom.

Jozef Mikloško z Koalície pre deti - Úsmev ako dar Foto: Viktor Zamborský
Jozef Mikloško Jozef Mikloško z Koalície pre deti - Úsmev ako dar

Úsmev ako dar sa dokonca nepodpísal ani pod celé stanovisko Koalície pre deti, ktorá odsúdila praktiky v predreferendovej kampani. V čoraz vyhrotenejšej kampani proti adopciám detí partnermi rovnakého pohlavia sa totiž využívali aj kontroverzné videá, kde vystupovali deti, Koalícia pre deti vyjadrila nad nimi znepokojenie. Podľa nej sa síce v nich operovalo najlepším záujmom detí, ale tie sa stali skôr nástrojom na presadzovanie záujmov dospelých.

Mikloško sa k tomu, ktoré ďalšie mimovládky budú jeho kandidatúru podporovať, nechce zatiaľ vyjadriť. „U nás sme samozrejme zvažovali, že je to veľmi dôležitý post, ktorý môže veľa deťom pomôcť. Ide o konkrétnu pomoc aj o systémové zmeny, teda možnosť poukázať, ako ďalej v ochrane práv detí,“ hovorí Mikloško o tom, prečo organizácia navrhuje jeho. Ochranu práv detí vníma cez ochranu a pomoc rodinám. „Máme motto, aby každé dieťa malo rodinu,“ pripomenul.

Špekuluje sa však aj o tom, že svojho kandidáta navrhne aj vládny Smer, a to exministerku práce Vieru Tomanovú, ktorá v marcových voľbách už zrejme nebude kandidovať za poslankyňu parlamentu. Či sa bude o tento post uchádzať a podporu ktorých mimovládnych organizácií sa bude snažiť získať, sme sa nedozvedeli. Smer cez svoj tlačový odbor odkázal, že o kandidátovi prebieha v parlamente aj v strane diskusia, ale do 23. októbra, keď majú byť predložené návrhy, sa nebude nevyjadrovať. „Bude to profesionál, ktorý bude spĺňať všetky požiadavky na zastávanie tejto pozície,“ dodáva Ľubica Končalová z tlačového odboru Smeru. Záujem o tento post má tiež Natália Blahová z SaS.

Bývalá ministerka práce Viera Tomanová zo Smeru. Foto: Robert Hüttner, Pravda
Viera Tomanová Bývalá ministerka práce Viera Tomanová zo Smeru.

Právami detí sa v súčasnosti čiastočne zaoberá verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Ako bude spolupracovať s budúcim ombudsmanom pre deti, čo zákon vyslovene neprikazuje, nie je zatiaľ jasné. „Zákon o komisárovi pre deti nijako nezasahuje do pôsobnosti verejnej ochrankyne práv, ani nijako neobmedzil jej pôsobnosť k základným právam týkajúcich sa tejto skupiny ľudí,“ reaguje hovorca Ján Glovičko. Ombudsmanka bude podľa neho k deťom pristupovať rovnako ako doteraz, čiže úrad bude prešetrovať podnety, iniciovať vlastné prieskumy, reagovať na otázky na stránke Detského ombudsmana a venovať sa osvete detí v oblasti ochrany základných práv a slobôd.

Natália Blahová z SaS. Foto: Gabriel Kuchta
Natália Blahová Natália Blahová z SaS.

Otázky a odpovede – detský ombudsman

  • Prečo treba detského ombudsmana, keď už máme ombudsmanku?

Požiadavka, aby sa špeciálne právam detí venoval osobitný nezávislý úrad, vzišla z medzinárodných dohovorov. Na chýbajúceho ochrancu práv detí, ktorý by sa zameriaval na riešenie konkrétnych prípadov, ako aj na systematické monitorovanie nedostatkov a stavu v oblasti dodržiavania práv detí už dlhšie upozorňujú mimovládky. Čiastočne sa právami detí zaoberá aj ombudsmanka, jej pole pôsobnosti je však širšie, úrad komisára pre deti sa bude hlbšie zaoberať špeciálne právami detí. Podobne bude zriadený aj úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

  • Čo bude jeho úlohou?

Bude prijímať a posudzovať podnety detí na porušenie ich práv, konať môže aj z vlastnej iniciatívy, bude môcť požadovať nápravu od verejných aj neverejných inštitúcií, ale tiež podávať podnety na súd, kde bude môcť deti zastupovať. Zároveň má presadzovať záujmy detí, skúmať ich názory, monitorovať stav a vývoj v dodržiavaní práv detí podľa medzinárodných dohovorov, zvyšovať povedomie o právach detí. Raz ročne bude podávať správu parlamentu.

  • Kde bude sídliť a kto sa bude môcť na neho obrátiť?

Sídlo bude mať v Bratislave, na komisára sa bude môcť obrátiť ktokoľvek. Deti môžu podať podnet buď priamo, alebo cez inú osobu aj bez vedomia rodičov, poručníka, opatrovníka alebo inej osoby, ktorej boli zverené do náhradnej starostlivosti. Podnet bude možné podať písomne, ústne, faxom alebo elektronicky.

  • Kedy začne pracovať?

Komisára volí parlament, voľba prvého komisára pre deti musí byť vyhlásená najneskôr do konca novembra. Po zvolení musí komisár rozbehnúť úrad najneskôr do šiestich mesiacov.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #deti #Blahová #ombudsman #Jozef Mikloško #Ondrej Galla #Viera Tomanová