Na zvýšené aktivity neformálnych skupín, ktoré sa snažia o rozširovanie členskej základne, upozorňuje správa, ktorá sa minulý týždeň dostala na rokovanie vlády. „Vznikli nové oddiely nacionálne orientovaných zoskupení, ktoré sa snažili prilákať nových nadšencov,“ píše sa v správe o boji proti extrémizmu za rok 2014.
Mladých ľudí lákajú do táborov so zameraním na boj špeciálnych jednotiek, prežitie v prírode a na boj formou partizánskych akcií.
Vlani na Slovensku fungovalo 16 skupín Slovenských brancov, ich šéf tvrdí, že dnes ich je len 11, a na svojej stránke majú uvedených 12 oddielov. Dokopy vraj majú asi 200 členov. Najmladšími oddielmi sú podľa správy „Rožňavčan“ a „Spišiak“. V materiáli sa hovorí aj o snahách „Akčnej skupiny Vzdor“ na zvýšenie počtu oddielov. Aj ona organizovala výcvikové tábory a niektorí jej členovia pôsobili aj na politickej scéne.
Existencia akýchkoľvek nepravidelných promilitárnych skupín mimo kontroly štátu, bez ohľadu na ich ideologickú orientáciu, predstavuje bezpečnostné riziko.Daniel Milo, odborník na extrémizmus
Slovenskí branci sa svojimi aktivitami netaja. Podrobne svoje cvičenia opisujú na internete. Koncom septembra napríklad oddiel Nitrančan cvičil taktickú prípravu zameranú na výsadky a vedenie protiútoku na nepriateľské pozície. Do cvičenia bol zahrnutý aj výsadok z vrtuľníka a evakuácia z ohrozenej oblasti prostredníctvom vrtuľníka. Pri výcviku oddiely používajú aj expanzné samopaly vz. 58.
Mladých Slovákov zaúča bojovať aj profesionálny vojak slovenskej armády i docent Slovenskej akadémie vied (SAV). Jeden z bývalých členov oddielu Martin Keprta sa vo februári pridal na stranu proruských separatistov na východe Ukrajiny.
Polícia vie, že v oddieloch cvičí prevažne mládež
„Zoskupenie je možné vnímať ako militantne orientovanú skupinu, ktorá ako neregistrovaný telesno-branný klub organizuje cvičenia, kde sa účastníci zdokonaľujú v sebaobrane a bojovej taktike,“ uviedol hovorca policajného prezídia Michal Slivka. Podľa neho ich polícia aktívne sleduje a vie, že v oddieloch cvičí prevažne mládež. „Polícia sa zaujíma o všetky zoskupenia osôb, kde by mohlo dôjsť k podozreniu, že by svojou činnosťou mohli napĺňať skutkovú podstatu niektorého z trestných činov,“ dodal Slivka.
„Existencia akýchkoľvek nepravidelných promilitárnych skupín mimo kontroly štátu, bez ohľadu na ich ideologickú orientáciu, predstavuje bezpečnostné riziko,“ upozorňuje právnik a odborník na extrémizmus z kancelárie ministra vnútra Daniel Milo. Dnes však podľa neho nie je možné proti brancom zasiahnuť. „Nemajú žiadnu právnu subjektivitu a ako voči neformálnemu združeniu osôb bez splnenia predpokladov na ich posudzovanie ako organizovanej skupiny či extrémistickej skupiny v zmysle trestného zákona nie je možné voči Slovenským brancom zakročovať,“ tvrdí Milo.
Podobný názor má aj bezpečnostný analytik Ivo Samson. „Toto je skupina, ktorá nie je ilegálna. Je však známa svojimi xenofóbnymi, extrémistickými a rasistickými názormi. Na Slovensku neexistuje legislatíva, ktorá by týchto ľudí postavila mimo zákona, to znamená, že zatiaľ sú legálni,“ tvrdí s tým, že je na parlamente, aby to zmenil a stanovil jasné pravidlá. Branci sú podľa neho niečo, čo sa kedysi u nás volalo Slovenská domobrana. Akási alternatíva voči oficiálnym štátnym silovým štruktúram.
Národniari či extrémisti?
Branci tvrdia, že nie sú polovojenskou organizáciou. „Razantne odmietame akékoľvek choré ideológie ako fašizmus či nacizmus. Cítime sa ako národniari a za dvojkríž v logu nás označili za extrémistov,“ mieni predseda a zakladateľ Slovenských brancov Peter Švrček. Pritom viaceré osoby z radov brancov sa pravidelne objavujú na akciách, ktoré organizujú pravicoví radikáli.
O tom, že ich sleduje SIS aj polícia, vedia. Fakt, že ich len monitorujú, ich utvrdzuje v tom, že nerobia nič nelegálne. „Vieme, že nás sledujú, my nemáme čo skrývať. Naša činnosť nebola týmito inštitúciami doposiaľ nijak rušená,“ dodal Švrček. Ich aktivity sú podľa neho financované z vlastných zdrojov a dobrovoľných darov.
„Sme pronárodná organizácia, aby som uviedol príklad, fungujeme niečo ako na báze Matica slovenská,“ uviedol Švrček. Členovia brancov sa však často na sociálnej sieti prezentujú odporom voči NATO či Európskej únii. Pritom jeden z inštruktorov Michal Feling je vojakom našej armády, ktorá je členom NATO. „Občania by nemali byť posudzovaní na základe politického názoru,“ argumentuje Švrček.
Podľa informácií Pravdy prípad Felinga ozbrojené sily vyšetrujú a jeho činnosť aktívne monitorujú. Do úvahy prichádza aj jeho vylúčenie z armády. Hovorca ozbrojených síl Štefan Zemanovič tvrdí, že v takýchto prípadoch sú pravidelne informovaní napríklad prezident či premiér.
Na druhej strane SAV podľa hovorkyne Michaely Špankovej nebude skúmať členstvo svojho zamestnanca Filipa Rázgu v Slovenských brancoch. „Slovenskej akadémii vied a jej organizáciám neprináleží skúmať a vyjadrovať sa k politickým aktivitám zamestnancov SAV, pokiaľ nie sú vykonávané na pôde SAV, a vstupovať tak do ich mimopracovného života a súkromia,“ dodala Španková. Práve meno Filipa Rázgu sa však spája aj s protestami proti islamizácii Európy, ktoré sa konali v Bratislave. Zhromaždenie pritom prebehlo pod taktovkou extrémistov.
Branci na pôde základných škôl
Organizácii sa podarilo preniknúť aj do základných škôl, kde deťom vykladali o dejinách Slovanov a zaradení Slovenska v rámci Európy. Okrem iného s nimi precvičovali i streľbu slepými nábojmi. Prípadom sa už zaoberá školská inšpekcia. „Štátna školská inšpekcia vykonala kontroly zamerané na prevenciu v oblasti bezpečnosti žiakov, v rámci ktorých kontrolovala aj túto oblasť,“ uviedli z komunikačného odboru rezortu školstva. Čo zistili, nám zatiaľ neprezradili.
„Je problémom, ak deti a zvlášť chlapci vo veku, kedy ich zaujímajú uniformy a zbrane, sa dostanú do kontaktu s vojenstvom práve prostredníctvom takejto skupiny,“ hovorí Daniel Milo. Tvrdí, že hodnotová orientácia Slovenských brancov je v rozpore s oficiálnou pozíciou Slovenska, pretože odmietajú našu účasť v NATO alebo EÚ.
Hranica medzi extrémistom a radikálnym nacionalistom je podľa sociológa Michala Vašečku veľmi tenká. „Problém je predovšetkým s tým, keď niekto začína vytvárať zložku, ktorá je ozbrojená, vyvoláva potenciálne strach a môže kedykoľvek zasiahnuť,“ upozorňuje sociológ. Zásadnú rolu v pôsobení brancov zohráva podľa Vašečku sociálna sieť. „Vari každý 16-ročný chlapec si rád zastrieľa – väčšinu dospievajúcich chlapcov vzrušuje predstava boja niekde v lese.“ Prítomnosť profesionálneho vojaka vníma ako problém. „Armáda je prísne hierarchická organizácia, a tak profesionálny vojak má pri kritike napríklad NATO nevyhnutne menší priestor ako bežný občan, u ktorého je to, samozrejme, úplne legitímny postoj,“ mieni sociológ.
Ako teda dostať deti spod vplyvu nacionalistických a polovojenských organizácií? Riešením situácie by podľa odborníkov bolo zaviesť na školách branné aktivity. „Mladí ľudia majú záujem o branný výcvik a spôsob, akým im ho ponúkajú branci, je pre nich atraktívny. Na druhej strane to však znamená aj výzvu pre orgány štátu, aby takýto záujem dokázali nasmerovať vhodnejším spôsobom,“ myslí si Milo.