Aj čerství maturanti majú šancu na nadpriemerný plat

Prieskum aj tentoraz potvrdil značné regionálne rozdiely. Kým v Bratislave môže čerstvý absolvent rátať v priemere s platom 600 eur v hrubom, na západnom a strednom Slovensku je to o stovku menej, najmenšie platy majú na východnom Slovensku 480 eur. S pribúdajúcou praxou si však najviac polepšia absolventi na východnom Slovensku, naopak najpomalšie rastie ich mzda na strednom Slovensku. Po piatich rokoch praxe majú v Bratislave 800 eur, na západnom a východnom Slovensku 750 eur, na strednom 663 eur.

V niektorých profesiách však absolventi zarábajú už pri nástupe podstatne viac. Podľa prieskumu najlepšie sa darí čerstvo skončeným lakovačom a natieračom, ktorí sa zamestnajú v automobilovom priemysle, mzda tu dosahuje 950 eur v hrubom. V Bratislave v odbore aplikačný programátor, kde berú aj absolventov stredných škôl, majú pritom šancu na plat vo výške až 1 325 eur. Nad 1 300 eur zarábajú na západnom Slovensku aj elektrotechnici a autoelektrikári. Podobný plat majú aj operátori stavebných strojov po roku praxe.

Prieskum však priniesol aj jedno prekvapenie. Ukázalo sa v ňom totiž, že až 43 percent oslovených firiem neberie pri stanovení nástupného platu do úvahy dĺžku praxe uchádzača. „Znamená to, že absolvent má taký plat, ako by mal človek s praxou,“ hovorí Václav Hřích z agentúry AKO. To, že dĺžka praxe sa v mnohých firmách pri nastavení nástupného platu výraznejšie nezohľadňuje, si agentúra vysvetľuje tým, že mzdy v nich majú stanovené podľa konkrétnych pracovných pozícií. Ďalšou príčinou môže byť nedostatok záujemcov o niektoré pracovné pozície.

Neplatí to však všeobecne. Na predchádzajúce pracovné skúsenosti sa podľa výsledkov prieskumu najmenej prihliada v oblasti potravinárstva, zdravotníctva a gastronomických službách. „Prax, naopak, zaváži skôr v doprave a logistike, strojárstve a elektrotechnike,“ dodáva Hřích.

Podľa Martina Hoštáka z Republikovej únie zamestnávateľov je rozdiel prax a relevantná prax, teda zručnosti v danom odbore. „Ak sa uchádzate o pracovnú pozíciu, kde sa nekladie vyšší dôraz na prax, tak jej dĺžka nie je pre zamestnávateľa až taká zaujímavá,“ pripúšťa Hošták. „Na druhej strane sú niektoré pracovné pozície napríklad v strojárskej alebo eletrotechnickej výrobe, kde je žiadaná istá praktická skúsenosť, a tam dĺžka relevantnej praxe zaváži,“ pripomenul.

Zovšeobecňovať sa podľa neho nedá, aj keď praktické skúsenosti majú podľa neho pre zamestnávateľov váhu. „Prax je dôležitá v každom type zamestnania, ale niekde sa až toľko nevyžaduje, keďže zaučenie je jednoduché. Tam, kde by prípadné zaučenie pracovníka stálo značný čas a financie, je zas prax požadovaná a veľmi vítaná,“ poukázal Hošták s tým, že na niektoré pracovné pozície je takmer nemožné zohnať zamestnanca s príslušnou praxou, lebo je ich málo.