V novom návrhu Všeobecne záväzného nariadenia o daniach, ktoré chce predložiť na rokovanie mestských poslancov 19. novembra, už Nesrovnal nežiada dvíhať všetky dane rovnako. Konkrétne navrhuje zvýšiť daňové zaťaženie na byty, rodinné domy a ďalšie stavby určené na bývanie už nie o 100, ale len o 70 percent.
Napríklad za trojizbový byt s plochou 75 štvorcových metrov tento rok obyvateľ sídliska v mestskej časti Nové Mesto, ktorá sa nachádza v druhom z celkovo troch bratislavských sadzobných pásiem, zaplatil 29,25 eura. Na budúci rok chcel primátor pôvodne od neho zinkasovať dvojnásobok, čiže 58,50 eura. Podľa aktuálneho návrhu, teda so 70-percentným zvýšením to je 49,73 eura.
Daň za stavebné pozemky mieni primátor aj po novom zdvihnúť o 100 percent. Ba dokonca o ďalších 50 percent ju žiada navýšiť v prípade, že je na pozemku rozostavaná stavba alebo už na plánovanú stavbu bolo vydané stavebné povolenie. Sadzba, v tomto prípade vyššia oproti súčasnosti až o 150 percent, má podľa neho motivovať investorov, aby stavali čo najrýchlejšie. „Aby sme neboli v meste svedkami nedostavaných budov, pretože sa to jednoducho stavebníkom neoplatí,“ zdôvodnil primátor.
Úpravy daní za garáže, chaty, priemyselné, energetické a ostatné stavby sú ešte otvorené. Až o 100 či dokonca viac percent by sa však mali zdvihnúť napríklad aj dane z budov, v ktorých sídlia ministerstvá a iné štátne inštitúcie.
S návrhom prvý muž hlavného mesta uspel aj na včerajšom rokovaní mestskej rady, ktorej členmi sú aj všetci starostovia mestských častí. Z 25 prítomných členov rady s ním súhlasilo až 19. „Hlasovanie členov mestskej rady vydalo jasný signál, že starostovia majú záujem nastaviť koncept financovania tak, aby boli mesto a mestské časti schopné plniť zvyšujúce sa požiadavky Bratislavčanov,“ uviedol po rokovaní Nesrovnal.
Aj podľa členky mestskej rady a mestskej aj miestnej poslankyne Kataríny Augustinič (SKOK!) má Nesrovnalov návrh VZN v tejto podobe slušnú šancu byť priechodným v mestskom parlamente. Ako však zdôraznila, podmienkou je, aby sa jasne špecifikovalo, kam vyzbierané peniaze pôjdu. Využiť by sa, mieni poslankyňa, mali cielene na opravy ciest, zvýšenie čistoty v meste a priority mestských častí.
„S týmto návrhom VZN nebudú zrejme spokojní developeri podobní tým, ktorí sa už vyše desaťročie neunúvajú dostavať výškovú obytnú budovu na Šancovej ulici či projekt nákupného centra Yosaria Plaza v Ružinove,“ poukázala poslankyňa na príklady zaťaženia pozemku dvaapolkrát zvýšenou daňou.
Do konania mestského zastupiteľstva je stále v hre aj Nesrovnalov ďalší plán, rozšíriť počet obyvateľov, ktorí budú mať pri platení dane zľavu. Penzisti vo veku od 62 až 70 rokov by mohli platiť polovičné sadzby a starší ako 70-roční už len štvrtinové. Aj pri zohľadnení rozšírenej zľavy pre starších občanov by daňové úpravy, tvrdí primátor, priniesli do rozpočtu mesta a mestských častí asi 7 miliónov eur navyše. O zľavách pre seniorov však včerajšia mestská rada nehlasovala.„Bratislavčania majú oprávnené požiadavky na svoje mesto, ich nároky na kvalitu života sa zvyšujú. My ich chceme naplniť. To sa ale s financiami, ktoré má mesto k dispozícii, nedá,“ argumentuje primátor.
Bohatý bratislavský región má obmedzený prístup k eurofondom. Metropola sa navyše nevie vymaniť z dlhov, odkedy v roku 2000 prišla o 360 miliónov korún v skrachovanej Slovenskej kreditnej banke.
Zmeny v dani z nehnuteľností celému Slovensku odporúča aj Medzinárodný menový fond. Mala by sa podľa neho odvíjať od trhovej hodnoty nehnuteľného majetku. Minister financií Peter Kažimír v tejto súvislosti prisľúbil sledovať mechanizmus, aký zvolí práve vedenie hlavného mesta.