Toto počasie teší turistov, ale komplikuje život šoférom. V najbližších dňoch by sme sa hmiel mohli zbaviť a okrem toho by príjemné teploty mali prísť aj do nižšie položených oblastí.
Hmly sú charakteristickým javom pre toto ročné obdobie, vznikajú v dôsledku ochladzovania vzduchu pri zemskom povrchu. „Teraz sú hmly veľmi nebezpečné, pretože teplota vzduchu sa už dostáva na úroveň nula stupňov, vtedy môže dochádzať k namŕzaniu kvapôčok, ktoré sú v hmle. Tak vzniká nebezpečenstvo šmyku,“ upozorňuje Pavol Faško, klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Skúsení šoféri zdôrazňujú základné pravidlo pre jazdu v takýchto podmienkach – nielen vidieť, ale aj byť videný. To znamená nejazdiť na obrysové svetlá, ale treba mať rozsvietené stretávačky, ktoré svietia vpredu aj vzadu.
„V hmle je veľkou chybou zapínať diaľkové svetlá, pretože hmla toto svetlo rozbije, rozptýli, a je to ešte horšie. Druhou zásadou je neuháňať v hmle, aby človek nielen vyšiel, ale aj došiel. Ak autá jazdia v kolóne, v žiadnom prípade nezapínať hmlovky, pretože oslňujú iných vodičov,“ sumarizuje zásady bezpečnej jazdy v hmle Jaroslav Prekop, predseda Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl.
Veľkým postrachom sú v hmle cyklisti. Idú uprostred pruhu a nemajú osvetlenie, v najlepšom prípade len nejakú odrazku. Každý by mal mať viditeľné blikajúce svetlo vzadu, aby ho vodič zavčasu zbadal. Reflexné prvky vidí šofér až vtedy, keď na ne dopadne svetlo. Podľa Prekopa je v hmle viditeľnosť často len na nejakých 20 metrov, čo je nebezpečne malá vzdialenosť. Blikajúce svetlo je rozoznateľné najmenej na 40 metrov.
Aj chodci by mali mať reflexné prvky. Najmä starší ľudia, ktorí sa oblečú do tmavého a potom ich nevidieť. Lenže to asi ešte bude trvať poriadne dlho, kým aj chodci budú dbať na zásadu „byť videný“.
V týchto dňoch sú hmly spojené s inverziami, čo je jav, keď sa teplota vzduchu pri zemskom povrchu pohybuje okolo nuly, ale vo vyšších polohách je veľmi teplo. Inverzia sa objavila už v nedeľu a trvala po celý týždeň. Veľmi zaujímavá je oblasť hlavného mesta. Na bratislavskom letisku sa napríklad v piatok okolo 9.¤h pohybovala teplota pod bodom mrazu, no v neďalekých Malých Karpatoch bolo príjemné a slnečné počasie. Na Malom Javorníku, čo je kopec nad Bratislavou s nadmorskou výškou necelých 600 metrov, bolo v tom čase nad 10 stupňov Celzia.
„Počas víkendu a na budúci týždeň sa poveternostná situácia zmení. Tlaková výš sa posunie na juh a Slovensko sa bude nachádzať na jej severnom okraji, takže by naším územím mali prechádzať poveternostné fronty. V nížinách môže priniesť vietor a je šanca, že ten inverziu rozbije a hmly sa rozpadnú. Ak by sa to podarilo, tak počas víkendu a na začiatku budúceho týždňa by sa mohli teploty vzduchu dostať nad 15 stupňov Celzia,“ predpokladá Faško.
Budúci týždeň vyzerá podľa prognóz celkom dobre. Zatiaľ však nie je jasné, ako sa situácia bude vyvíjať po 15. novembri. Úplne jasné však je, že na Martina sneh nemá šancu, bude skôr nadnormálne teplé počasie. V severných oblastiach Európy sneh už napadal, ale v týchto teplotných podmienkach sa rýchlo roztopil. Topí sa dokonca aj v Tatrách a Alpách.
V histórii meteorologických meraní bol Martin (11. novembra) najteplejší vlani, keď v Žiline namerali 20,3 stupňa. Na poriadne veľkom bielom koni prišiel v roku 2009, vtedy bola v Tatranskej Javorine nová snehová pokrývka vysoká 27 centimetrov.