Sestry pred voľbami vytiahli žolíka. Stavili na výpovede

Voľby a Vianoce. Oba termíny sú pre zdravotníkov magnetom na spustenie štrajkov. V minulosti tak postupovali lekári, teraz sú to zdravotné sestry, ktoré hrozia výpoveďami. Ak svoj plánovaný protest naozaj dotiahnu a do práce nenastúpia, niektoré oddelenia alebo aj celé nemocnice budú musieť zatvoriť.

08.11.2015 15:00
zdravotné sestry, štrajk Foto: ,
Zvýšenia miezd sa sestry dožadovali pred Úradom vlády aj v septembri.
debata (90)

Sestry podľa šéfky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Ivety Lazorovej už výpovede začali posielať, robia to však tajne. Najskôr ich zbiera komora aj odbory. Potom výpovede naraz pošlú vedeniam. Lazorová nechcela povedať, koľko sestier je pripravených na tento krok. „V niektorých nemocniciach je to až 80 percent,“ doplnila. Celkovo ich v nemocniciach pracuje asi 30-tisíc.

Zdravotné sestry nie sú spokojné s novelou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá im upravuje platy. Tá podľa nich nezohľadňuje odpracované roky, nezapočítava materskú či práceneschopnosť do dĺžky praxe. Zdravotníkom tiež negarantuje platy v ambulanciách, kúpeľoch či zariadeniach sociálnych služieb a nezapočítava valorizáciu. Upozorňujú, že niektorým sestrám, naopak, mzdy ešte klesnú. Novelu poslanci prerokujú na schôdzi, ktorá sa začína na budúci týždeň v utorok. Platiť by mala od januára budúceho roka.

Prečítajte si komentár Petra Javůrka Sestry si nevymýšľajú.

„Vláda, ako aj ministerstvo zdravotníctva návrhom zákona, s ktorým nesúhlasíme, dali jasne najavo, že sa tu ignoruje dialóg, že základné princípy vyjednávania sa porušujú a že nedokážu zmeniť katastrofálne fungovanie zdravotníctva, kde sa odlievajú peniaze nás všetkých cez pochybné zmluvy na účty spriaznených osôb. Pričom na naše platy, na lepšie fungovanie nemocníc peniaze nie sú,“ reagovala šéfka komory.

Ministerstvo zdravotníctva sa výpovedí neobáva. Riaditeľka komunikačného odboru Zuzana Čižmáriková uviedla, že minister Viliam Čislák aj preto chodí po nemocniciach, lebo zástupkyne odborov a komôr strašia sestry znižovaním platov. „Veríme v konštruktívnu diskusiu a osobné stretnutia majú zmysel,“ povedala Čižmáriková.

Čislák sa pred časom vyjadril, že vo väčšine nemocníc, ktoré navštívil, zdravotníci návrh podporili. Tvrdenia, že zamestnanci budú mať po prijatí novely nižšie platy, označil za zavádzajúce. Pripustil však, že mzdy v štátnych zariadeniach nebudú stúpať tak ako v regionálnych.

Hromadný odchod sestier môže spôsobiť kolaps celých oddelení. Znamenalo by to odsúvanie plánovaných operácií aj prekladanie pacientov do iných zariadení, ktoré by ešte fungovali.

Verejnosť sa preto nemusí postaviť na stranu štrajkujúcich. Ak to bude pre pacientov znamenať dlhšie cestovanie za zdravotnou starostlivosťou alebo odklad zákroku, ich podporu si podľa sociologičky Zuzany Kusej sestry nezískajú. Pripomenula, že sústavné nátlakové aktivity lekárov v posledných rokoch širokú verejnosť postupne otupili a vytratili sa sympatie, ktoré dovtedy doktori mali. Toto sa môže stať aj pri sestrách. „Kým v minulosti boli ešte vnímané ako hrdinky, dnes to už ľuďom začína byť jedno, pretože ich kauza trvá veľmi dlho,“ myslí si Kusá.

Sympatizantov môžu získať medzi tými, ktorí to vyhodnotia ako škodlivý prvok pre súčasnú vládu. Naopak, odporcovia im môžu pribudnúť v neuspokojených radoch napríklad učiteľov, ktorí nevstupujú do štrajkov, ale môžu mať pocit, že vyššie mzdy sestier pôjdu aj na ich úkor. „Tiež tu máme veľkú časť ľudí, ktorí sa na celý verejný sektor pozerajú, akoby to bola nejaká skupina, ktorá sa na nich priživuje, v tom je to komplikované s podporou,“ poukázala.

Podľa informácií z prostredia zdravotníkov nie sú sestry až také jednotné. „Vedenie komory na ne tlačí, no nemyslím si, že by také veľké množstvo sestier chcelo dať výpovede, taká eufória medzi nimi nie je,“ uviedol lekár, ktorý si neželal zverejniť meno.

Prvýkrát to medzi zdravotníkmi vážne vrelo roku 2006 počas vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ). Tri mesiace pred voľbami vstúpili lekári do štrajkovej pohotovosti pre nízke platy. Žiadali dvadsaťpercentné zvýšenie. Ministrom zdravotníctva bol v tom čase Rudolf Zajac (ANO). Dzurinda na stretnutí s nimi povedal, že pred voľbami na platy nie sú peniaze. Lekári ho vtedy zahádzali bielymi plášťami.

V septembri 2011 masovo začali dávať výpovede lekári z 34 nemocníc. K prvému decembru bolo odhodlaných odísť vyše 2 400 zo šesťtisíc lekárov. Z viacerých nemocníc prichádzali správy o znefunkčnení niektorých oddelení.

Vláda na čele s premiérkou Ivetou Radičovou (SDKÚ) vyhlásila núdzový stav a požiadala o pomoc okolité krajiny, aby poskytli lekárov. Na výzvu zareagovali českí lekári. Súčasťou núdzového stavu bolo, že aj lekári, ktorí podali výpovede, musia nastúpiť do práce. Mnoho z nich sa preto dalo vypísať na maródku. Nakoniec lekári 3. decembra podpísali s premiérkou memorandum, ktoré im garantovalo zvýšenie platov. Až 7. decembra sa núdzový stav skončil . Ministrom zdravotníctva bol v tom čase Ivan Uhliarik (KDH).

Tesne pred Vianocami roku 2012 dalo výpovede zo služieb 134 z 228 lekárov v žilinskej nemocnici na traumatologickom oddelení, dôvodom boli úsporné opatrenia V nemocnici vyhlásili krízový stav. Pripravených bolo 29 vojenských a 9 policajných lekárov. Nakoniec sa lekári s vedením dohodli.

Na túto nátlakovú akciu zareagovala ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská (nominantka Smeru) novelou Trestného zákona. Podľa nej ak zdravotník, lekár či sestra nenastúpia do služby v núdzovom stave, môžu skončiť vo väzení.

© Autorské práva vyhradené

90 debata chyba
Viac na túto tému: #štrajk #zdravotníci #zdravotné sestry #výpovede