SAV: To, že sa SAV nemení na verejnú inštitúciu, škodí vede i krajine

Neprijatie zákona, ktorým by sa SAV a ďalšie vedecko-výskumné inštitúcie transformovali na verejné výskumné inštitúcie, poškodzuje postavenie vedy na Slovensku, upozorňuje Slovenská akadémia vied (SAV). Akadémia naďalej ostáva rozpočtovou organizáciou štátu.

18.11.2015 13:01
SAV, Slovenká akadémia vied Foto: ,
SAV je jedinou akadémiou v rámci krajín V4, ktorá nie je transformovaná na verejno-právnu formu.
debata (22)

Keďže sa zákon o verejných výskumných inštitúciách v tomto volebnom období už neprijme, je zrejmé, že jeden z najdôležitejších krokov transformácie SAV, prechod ústavov na verejné výskumné inštitúcie, sa v januári nezačne. Upozornilo na to vedenie SAV. Napriek tomu sa SAV tento rok začala výrazne modernizovať a dynamizovať, akadémia sa transformuje a k 1. januáru 2017 by mala mať miesto 56 inštitúcií 48 inštitúcií, informoval predseda SAV Pavol Šajgalík.

Jadrom nepredloženého zákona o verejnej výskumnej inštitúcii je predovšetkým zmena právnej formy, tá by umožnila SAV zapojiť sa do mnohých vedeckých projektov, súťaží, spolupracovať napríklad i s automobilovým priemyslom.

Momentálne je SAV plne závislá od štátneho rozpočtu

SAV je jedinou akadémiou v rámci krajín V4, ktorá nie je transformovaná na verejno-právnu formu. Zmena právnej formy nie je celým obsahom transformácie, no je minimálnym základom. Cieľom návrhu zákona o verejných výskumných inštitúciách je totiž vytvoriť podmienky pre podnikateľské aktivity, viaczdrojové financovanie a zapojenie súkromného sektora do spolupráce vo výskume a vývoji. Výskumné inštitúcie by tak z nadnárodných projektov a z podnikateľského sektora mohli získať časť zdrojov na financovanie svojej činnosti a na zintenzívnenie prenosu výsledkov výskumu a vývoja do praxe. V prípade Akadémie vied ČR môže akadémia napríklad získavať zdroje z predaja licencií na patenty, ktoré vyvinula, čo je pre SAV ako príspevkovú organizáciu štátu nereálne. SAV nemôže rozbehnúť projekty výroby a podnikateľské projekty, ktorých je podľa Šajgalíka v SAV aktuálne niekoľko.

Napríklad „Ústav polymérov SAV v spolupráci s Fakultou chemickej a potravinárskej technológie STU má rozpracovanú technológiu biodegradovateľných plastov (materiálov, ktoré sa za určitých podmienok samovoľne rozkladajú a strácajú väčšinu svojej hmotnosti, označujú sa za materiály budúcnosti; pozn. red.) a nemôžu rozbehnúť tento biznis, pretože prekážkou je právna forma Slovenskej akadémie vied," dodal predseda SAV.

Kvalitní vedci často odchádzajú zo Slovenska

Okrem iného by nový zákon umožnil rozdeľovať peniaze na základe výkonov, čo by znamenalo, že menej špičkové tímy SAV by dosiahli menšie mzdy. „V novej právnej forme hospodárenia, teda verejnej, sa peniaze, ktoré inštitúcia získava, nedelia ako teraz u nás na mzdové, kapitálové a bežné výdavky, ale sú iba jedny. Čiže riaditeľ, povedzme v ústave Akadémie vied Českej republiky, naozaj rozhoduje o tom, či získa za peniaze doktoranda, alebo si kúpi nový prístroj, alebo zvýši zamestnancom plat, alebo ich použije nejakým iným spôsobom. Čiže on má oveľa viacej rozviazané ruky ako máme my dnes," povedal Šajgalík.

Doplnil, že SAV ako rozpočtová organizácia nemá pre svojich pracovníkov motivačné prostriedky. „Máme tabuľkové platy, kde sme rozdelení do 14 stupňov a 12 tried. A jednoducho ten plat nie je motivačný pre pracovníka, ktorý podáva vyšší výkon, alebo pre pracovníka, ktorý podáva nižší výkon, lebo tabuľkovo sú na tom rovnako, majú svoju kvalifikáciu a dosiahli svoj vek. To je prvá vec, ktorá do istej miery demotivuje," upozornil s tým, že aj úroveň platov napríklad v porovnaní s Českou republikou je horšia.

Veda na okraji záujmu

Neprijatie zákona podľa SAV „blokuje plnenie úloh, ktoré spoločnosť a štát od vedy a výskumu požadujú: zvýšenie vedeckej výkonnosti a využitia výsledkov výskumu, samostatnejšie a efektívnejšie hospodárenie, viaczdrojové financovanie“, uvádza sa v spoločnom vyhlásení Predsedníctva SAV, Výboru Snemu SAV a Odborového zväzu SAV. O téme vedenie SAV diskutuje aj s ministrom školstva Jurajom Draxlerom, ktorý však informoval, že zákon sa v tomto volebnom období už do parlamentu nedostane.

Ako konštatoval podpredseda SAV Emil Višňovský, vyhlásenie „nie je politické, ale je to akt etickej zodpovednosti“. Ubezpečil, že “toto vedenie SAV je transformačné, proreformné“. To, že zákon nebol prijatý znamená, že SAV nemôže svoji reformu robiť sama bez pochopenia vlády, verejnosti, všetkých partnerov. Môžeme mať návrhy na vlastnú reformu, ale bez legislatívneho základu sa nedostaneme ďalej. Aby SAV mohla plniť úlohy, ktoré v spoločnosti má, potrebuje nový zákon.

Predseda SAV Pavol Šajgalík vníma ďalší posun prijatia zákona ako nešťastný krok. Akadémia podľa neho je pripravená na zmeny vrátane nastavenia nového modelu financovania inštitúcií. Pripomenul, že pri podpisovaní stabilizačnej zmluvy na tri roky odznela smerom k SAV jednoznačná požiadavka, aby akadémia na tento ústretový krok reagovala tým, že z nej bude efektívna a moderná inštitúcia. Absencia nového zákona o SAV jej transformáciu brzdí.

Zákon o verejných výskumných inštitúciách sa odložil na neurčito. Už v lete uviazla právna norma pred prerokovaním vo vláde na pripomienkach zboru poradcov. Hoci návrh prešiel všetkými krokmi, ktoré podstupujú návrhy zákonov, nedostal sa na októbrové rokovanie vlády.

22 debata chyba
Viac na túto tému: #rozpočet #SAV #veda a výskum