„Čakacie doby sú tam veľmi veľké, a keďže tí ľudia majú rôznu zdravotnú situáciu, nie je to pre nich nijakým spôsobom priateľské,“ sťažuje sa hovorca Únie nevidiacich Stanislav Sokol.
Zdravotne postihnutí mohli do konca októbra cestovať v bratislavskej MHD zadarmo. Mestskí poslanci im to však zatrhli a tak pre nich od novembra platia nové podmienky. Už im nestačí mať len preukaz Ťažko zdravotne postihnutého (ŤZP) alebo ŤZP so sprievodom (ŤZP-S). Tí, ktorí majú trvalý pobyt v Bratislavskom kraji, si musia kúpiť lístky na MHD s 90-percentnou zľavou. Za cestu vlakom a prímestskými autobusmi v rámci kraja zaplatia polovicu ceny. Pre hendikepovaných z ostatných kútov Slovenska platí 50-percentná na všetky tieto druhy dopravy.
Aby však mohli za zľavnený lístok cestovať, potrebujú bezkontaktnú čipovú kartu, ktorú im vystavia na predajných miestach dopravcov, zapojených do integrovanej dopravy. Ide o Dopravný podnik Bratislava, Slovak Lines a Železničnú spoločnosť Slovensko. Zdravotne postihnutí sú tak nútení vyčkávať dlhé hodiny v radoch na vystavenie tejto karty.
Bezkontaktnú čipovú kartu môže za cestujúceho vybaviť aj niekto iný. „No na predajnom mieste musí predložiť všetky potrebné doklady o cestujúcom. Buď sa preukáže splnomocnením, alebo môže táto osoba vyplniť a podpísať požadované tlačidlo spolu s cestujúcim vopred doma,“ vysvetlila Eva Kukurová, hovorkyňa spoločnosti Bratislavská integrovaná doprava (BID), ktorá zavedenie nového systému zastrešuje. Kukurová ďalej pripomenula, že čipovú kartu si môžu žiadatelia vybaviť aj prostredníctvom internetu. Ako si v takom prípade poradia napríklad nevidiaci, alebo tí, ktorí nemajú počítač, je otázne.
Vybavovanie čipových kariet považuje za problematické aj predsedníčka Slovenského zväzu telesne postihnutých Monika Vráblová. „Zdravotne postihnutí nemôžu na predajné miesta posielať nikoho iného, lebo ich tam musia odfotiť, ak nemajú fotku,“ upozornila. Túto možnosť ponúka na predajných miestach len Slovak Lines. Pri vybavovaní preukazu u iného dopravcu si musia fotografiu priniesť, nemôže byť však staršia ako jeden rok. Ale aj tú im niekto musí vyhotoviť.
Hendikepovaní sa sťažujú aj na nedostatok sedačiek na predajných miestach a na to, že ľudí nikto neusmerňuje. To spôsobuje ťažkosti najmä nevidiacim. „Nepríjemné je trochu aj to, že keď ide nevidiaci vybavovať na takéto miesto, ktoré predtým nenavštevoval, potrebuje k sebe nejakú asistenciu, nejaký doprovod. Nie je to len o tom, že hodinu, dve stojí v rade len sám, ale sú tam minimálne dvaja. Potrebuje, aby ho ten človek počkal, kým si tieto záležitosti vybaví,“ upozornil Sokol.
Za situáciu na predajných miestach zodpovedajú podľa Kukurovej jednotliví dopravcovia. „Všetky predajné miesta máme vybavené stoličkami alebo lavičkami tam, kde nás priestor nelimituje,“ tvrdí hovorkyňa Dopravného podniku Bratislava Adriana Volfová. Podľa nej je väčšina týchto miest vybavená bezbariérovým prístupom. Železnice tvrdia, že sa bariéry snažia postupne odstrániť. Slovak Lines zase dáva cestujúcim do pozornosti vybavenie čipových kariet online, aby tak predišli zbytočným čakaniam.
Kritika hendikepovaných sa však netýka len vybavovania čipových kariet. Nevidiaci upozorňujú aj na nedotiahnutý systém označovania lístkov. „Kupovanie lístkov v automatoch je tiež veľký problém, najmä pre zrakovo postihnutých. Tlačidlá by mali byť označené Braillovým písmom, ale nie sú,“ uviedol Sokol. Potvrdila to aj Volfová. „Všetky zmeny, ktoré by boli potrebné, sú podmienené finančným prostriedkami,“ vysvetlila hovorkyňa.