Ich osud nie je ľahostajný ani stovkám slovenských dobrovoľníkov, ktorí im chcú pomôcť. Mnohí ponúkli ubytovanie či svoju spoločnosť. Obe strany si budú musieť na seba zvyknúť a zoznámiť sa.
„Sú trochu nervózni z pobytu v zariadení v Humennom a z režimu, aký tam bude. Tešia sa však, že budú môcť začať nový život, že ich nikto nebude vyhadzovať z vlastných domov a hroziť im, že ich pozabíja,“ hovorí učiteľ angličtiny Anton Frič (40) z Popradu, ktorý kresťanov v Iraku navštevuje a pravidelne s nimi komunikuje na sociálnej sieti.
Osud kresťanských utečencov ho zaujal natoľko, že do Iraku vycestoval v priebehu posledného roka už päťkrát a chystá sa tam zas. „Vždy som tam išiel na dva týždne, ktoré tam môže človek stráviť bez víz. Prvé dve návštevy som strávil v utečeneckom tábore v Erbile, kde som s nimi žil,“ opisuje Frič. Práve odtiaľ pochádzajú rodiny, ktoré majú prísť na Slovensko. Keďže sú z jednej komunity, všetkých pozná. Pred príchodom na Slovensko sa zaujímali aj o to, ako u nás trávime Vianoce. Pýtali sa napríklad, či si budú môcť variť vlastné jedlo.
Aby sa mohli začleniť do našej spoločnosti, musia ovládať slovenčinu. Učiť sa ju začali už v tábore, každý deň jej venujú šesť hodín. „V prvej etape ich slovenčinu učil dobrovoľník zo slovenskej neziskovky. Momentálne už výučbu prebral dobrovoľník z občianskeho združenia Pokoj a dobro,“ približuje hovorca ministra vnútra Ivan Netík. Počas pobytu v Humennom sa o ich výučbu bude starať migračný úrad v spolupráci s partnerskými organizáciami.
Najväčšie ťažkosti robí asýrskym kresťanom latinka. „Je to pre nich niečo úplne nové. Treba ich tiež učiť výslovnosť. Naša reč má zvuky, ktoré nepoznajú. Nevedia napríklad vysloviť zhluk spoluhlások,“ popisuje Frič, ktorý si momentálne robí kurz vyučovania slovenského jazyka. Aj takto chce pomáhať rodinám, ktoré u nás majú nájsť nový bezpečný domov.
Do projektu na pomoc utečencom sa prihlásilo viac ako tisíc dobrovoľníkov. Poskytnúť ubytovanie v Nitrianskom kraji dokážu podľa Petra Brenkusa zo združenia Pokoj a dobro desiatky ľudí. S niektorými už nadviazali kontakt. Zohľadňovali pri tom najmä logistiku. „Lokality nebudeme bližšie konkretizovať. Chceme, aby mali rodiny svoje súkromie a pokoj, zároveň ich chceme uchrániť pred neprajníkmi,“ zdôvodňuje Brenkus.
Utečencov si dobrovoľníci nenasťahujú k sebe. „Budú ubytovaní v priestoroch, ktoré sú prázdne,“ vysvetľuje Brenkus. Okrem poskytnutia strechy nad hlavou by im mali byť nápomocní pri bežných starostiach, a to najmä v začiatkoch. „Môžu ich sprevádzať do obchodu, aby sa zorientovali v potravinách. Mnohé sú zabalené, a tak je problém spoznať, čo je čo,“ dodáva farár. Alebo vybaviť opravára, ak sa pokazí nejaký spotrebič.
Aktivisti môžu s utečencami tráviť voľný čas, vziať ich medzi seba a zoznámiť ich so svojím okolím. „Máme dobrovoľníkov, ktorí sú futbalisti alebo vedú tanečnú školu, čo môžu využiť deti. Starší sa zas môžu zapojiť do aktivít dôchodcov,“ približuje Brenkus. Frič hovorí, že futbal milujú. „Medzi utečeneckými tábormi existuje dokonca futbalová liga.“ Kontakt a rozhovory s dobrovoľníkmi im zároveň pomôžu precvičovať a rozširovať slovenčinu. „Integrácia je úspešná len vtedy, ak je odborná pomoc podporená sieťou každodenných vzťahov, a to je úloha dobrovoľníkov,“ zdôrazňuje Brenkus.
Pre obe strany združenie pripravuje manuály. Utečenci si v ňom nájdu kontakty pre rôzne situácie tak, aby sa vedeli dohovoriť. Svoj manuál s inštrukciami dostanú aj dobrovoľníci. Najmä v úvodnej fáze chcú rodinám i dobrovoľníkom priblížiť kultúrne rozdiely. „Keď vás v Iraku niekto pozve na obed, nečaká, že mu za to poďakujete. U nás sa to považuje za slušnosť, ich to môže zmiasť,“ uvádza ako príklad Brenkus, ktorý v utečeneckom tábore strávil niekoľko dní. Slovného poďakovania sa od nich podľa Friča človek nedočká, aj keď im niečo donesie. „Bez slova si to zoberú a uložia. To však neznamená, že si to nevážia, oni sa to snažia potom vrátiť nejakým iným spôsobom“.
Kto sú asýrski kresťania
- Kresťanské rodiny, ktoré majú prísť na Slovensko, pochádzajú z Iraku a nie zo Sýrie, preto je v ich prípade správne hovoriť o asýrskych kresťanoch. (Teda nie sýrskych, ktorí žijú v Sýrii.) Asýrčania je označenie pre nábožensko-etnickú skupinu, ktorá svoj pôvod odvodzuje od obyvateľov starovekej Asýrie.
- Asýrski kresťania žijú najmä v severnom Iraku, s najväčšou koncentráciou v Kurdskej autonómnej oblasti a v okolí mesta Mosul (provincia Ninive), ktorých veľkú časť obsadil tzv. Islamský štát. Veľká časť z nich bola preto nútená opustiť svoje domovy a ušla na sever, do irackého Kurdistanu.
- Delia sa na viacero konfesionálnych komunít, podľa príslušnosti k jednotlivým kresťanským cirkvám: Chaldejsko-katolícka cirkev, Asýrska východná cirkev a podobne. V Iraku žijú okrem asýrskych kresťanov ešte ďalšie menšie kresťanské komunity: etnickí Arméni, Kurdi, Arabi.
- Irackí kresťania tvorili v priebehu 20. storočia asi šesť percent obyvateľov (v susednej Sýrii boli početnejší – odhadom 10 percent). Výrazný úbytok súvisí s dvoma udalosťami posledných dvoch desaťročí: s americko-britskou inváziou do Iraku (2003) a terajšou expanziou tzv. Islamského štátu v severnom Iraku. Najväčšou ranou pre Asýrčanov však boli udalosti v období prvej svetovej vojny – paralelne s tzv. arménskou genocídou došlo aj k asýrskej genocíde – zahynula asi polovica Asýrčanov a tí, ktorí žili v dnešnom juhovýchodnom Turecku, boli vyhnaní do severného Iraku a severovýchodnej Sýrie.
- Kresťania na Blízkom východe sú potomkami pôvodného obyvateľstva z čias staroveku, patria k najstarším kresťanským komunitám (hoci kresťanstvo sa zväčša spája s európskou históriou, pôvod má práve v tejto oblasti).
Zdroj: Emanuel Beška, arabista SAV