Fico pri Lajčákovi neuhne ani o centimeter

Paška, ktorý odišiel z Národnej rady po prevalení kauzy nákupu CT-prístroja pre Piešťanskú nemocnicu, však tento týždeň rozvíril hladinu po tom, čo naznačil, že sa z veľkej politiky nemieni stiahnuť a prejavil záujem byť ministrom zahraničných vecí, keby takú ponuku dostal. Išlo o zarážajúce vyjadrenie, pretože hlavným tromfom Smeru na miesto šéfa diplomacie je súčasný minister Miroslav Lajčák. Toho Smer postavil vysoko na kandidačnú listinu, ktorú predsedníctvo strany schválilo v utorok večer. Lajčák je ako nestraník na siedmom mieste.

V súvislosti s Paškovým vyjadrením Lajčáka jednoznačne podporil Fico. Povedal, že s takým menom a renomé, ako má Lajčák, sa nedá hazardovať. Uviedol tiež, že je mu cťou a potešením, že sa Lajčák rozhodol so Smerom spolupracovať. „Miro Lajčák je pre nás absolútnou jednotkou, pokiaľ ide o zahraničnú politiku. Čím odpovedám na akékoľvek úvahy a špekulácie veľmi jasne,“ povedal Fico s tým, že nemá kde uhnúť ani jeden centimeter.

Tretím mužom na kandidátke je predseda parlamentu Peter Pellegrini, nasledujú ministri financií Peter Kažimír a kultúry Marek Maďarič. Politológ Michal Horský označil zostavenú kandidačnú listinu za vyváženú. „Smer ňou fakticky znovuobnovuje politickú legitimitu svojich osvedčených kádrov. Je pozitívne, že tak ako v eurovoľbách bol lídrom Smeru nestraník Maroš Šefčovič, tak aj teraz je na poprednom mieste nestraník Miroslav Lajčák,“ zhodnotil politológ.

Podpredseda Smeru a exminister Dušan Čaplovič je na 21. mieste. V minulých voľbách mal na kandidátke číslo 5. Politológ Horský povedal, že v prípade Pašku ide o jasný signál, že vo vysokej politike zrejme končí a v prípade Čaploviča o postupný ústup z vrcholných straníckych pozícií.

Novou postavou Smeru má byť v parlamente prešovský župan Peter Chudík na 17. mieste. V minulosti už bol poslancom za HZDS. V tretej desiatke je šéf tlačového odboru Úradu vlády, bývalý novinár Erik Tomáš, štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská je na 46. mieste. Hneď za ňou nasleduje štátny tajomník ministerstva životného prostredia Vojtech Ferencz.

Potvrdila sa aj informácia, ktorú ako prvá zverejnila Pravda, že kandidovať nebudú štyria súčasní členovia vlády – ministri spravodlivosti Tomáš Borec, hospodárstva Vazil Hudák, zdravotníctva Viliam Čislák a školstva Juraj Draxler. Pôvodne sa neoficiálne hovorilo, že Draxler kandidovať bude. Premiér Fico povedal, že ak bude Smer pokračovať vo vláde, tak strana využije ich odborné skúsenosti.

Na kandidátke Smeru bude len 27 žien. Takéto zastúpenie žien mal Smer aj pred štyrmi rokmi. Krátko pred schvaľovaním kandidátky Smeru preniklo, že nekandiduje krajská šéfka strany v Trnave Renáta Zmajkovičová. Bez bližšieho vysvetlenia len verejne oznámila, že sa rozhodla nekandidovať. Zmajkovičová bola šéfkou dozornej rady piešťanskej nemocnice a po prepuknutí kauzy CT-prístroja sa vlani vzdala miesta podpredsedníčky parlamentu.

Smer z kandidatúry vynechal poslanca Antona Martvoňa. V parlamente často predkladal vlastné poslanecké iniciatívy a zapájal sa do diskusií v pléne Národnej rady. „Je to rozhodnutie vedenia strany. Nič iné mi nezostáva, len to zobrať na vedomie. Takto sa rozhodlo. Priznám sa, nevedel som o tom, zjavne sa dala šanca niekomu inému,“ povedal Martvoň. Fico nechcel veľmi rozoberať Martvoňa. „Bolo treba dať priestor ďalším novým tváram. Taký je politický život, ľudia prichádzajú, ľudia odchádzajú. Je to možno pre niekoho aj tvrdšia realita,“ povedal Fico. Podľa Denníka N dôvodom odstavenia Martvoňa malo byť aj to, že donášal na straníckeho kolegu Andreja Kolesíka bulváru.

Do parlamentu by sa mal vrátiť Ján Kvorka, ktorý je na 53. mieste kandidátky. Kvorka mal ešte v roku 2006 údajne zbiť 17-ročného Róma. Súd však Kvorku spod obžaloby oslobodil. „Bol oslobodený spod všetkých nezmyselných obvinení,“ poznamenal Fico.

Súčasné preferencie Smeru zaručujú miesto kandidátovi ešte aj v ôsmej desiatke. Napríklad posledný prieskum agentúry Focus prisúdil Smeru 75 poslaneckých mandátov, agentúra MVK 72 mandátov. Teraz má Smer v NR SR 83 mandátov.

Okrem Smeru sú už známe kandidačné listiny parlamentných strán KDH, Mostu-Híd, SDKÚ i neparlamentnej strany Sieť či SNS. Zatiaľ nie je jasné, v akej podobe sa bude uchádzať o hlasy voličov Matovičovo hnutie Obyčajní ľudia. Pôvodne ohlásilo vytvorenie koalície so stranou Nova Daniela Lipšica. Na vstup do parlamentu potrebujú aspoň 7 percent hlasov, ale viaceré prieskumy verejnej mienky signalizujú, že skončia pred bránami parlamentu. Nie je preto vylúčené, že kandidátku podajú len Obyčajní ľudia a miesta poskytnú aj kandidátom Novy. „Všetko sa rozhodne do polnoci v nedeľu. Všetko je otvorené,“ povedal v stredu Igor Matovič.

Strany, ktoré majú záujem kandidovať do parlamentu, musia kandidačné listiny predložiť volebnej komisii najneskôr v nedeľu 6. decembra do polnoci.