Prikrytých kameňmi by malo byť asi 150 hektárov medzi súčasným priemyselným parkom a železničnou traťou medzi obcami Lužianky a Dražovce. Podľa agentúry SITA existujú obavy, že tak boli zničené obrovské plochy archeologických lokalít. „Výskum sa robí len na maličkej ploche v porovnaní s rozsahom celého staveniska,“ cituje agentúra svoj zdroj.
Peter Bisták z Krajského pamiatkového úradu v Nitre, ktorý archeologický výskum dozoruje, tieto tvrdenia odmieta. Kameň je podľa neho len v tej časti, kde sa nepotvrdili náleziská. V tých miestach sa urobil povrchový archeologický prieskum alebo zisťovacie sondáže, teda výkopové jamy, ktorými sa zisťuje archeologický potenciál miesta. „Netreba rozkopať všetko,“ vysvetľuje Bisták.
Aj archeológ Július Vavák z Malokarpatského múzea v Pezinku považuje tieto aktivity za dostatočné. „Mohol by sa urobiť aj geofyzikálny prieskum, snímanie zeme špeciálnym prístrojom však nie je vždy nutné.“
Pozemky súčasného priemyselného parku v minulosti skúmal Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre. Denníku Pravda sa s jeho pracovníkmi spojiť nepodarilo. Otázky, či sa zaujímali aj o priestor zavezený štrkom a či tam podľa nich môžu byť archeologické náleziská, tak zostali nezodpovedané.
Plocha, kde by mala automobilka stáť, sa podľa Bistáka nachádza na nive rieky Nitra. V minulosti bola pomerne často zaplavovaná. „Aj podľa historických máp z 18. a 19. storočia sa tu nachádzali lúky, z veľkej časti podmáčané spodnou vodou. Archeologické náleziská sú preto v tomto priestore situované na niekoľkých mierne vyvýšených plochách a nie v zaplavovanom či močaristom teréne, kde sa nachádza aj štrkom vysypaná časť,“ tvrdí. Existencia osád so zvyškami obydlí mimo vyvýšených plôch je podľa neho málo pravdepodobná, ojedinelý nález sa však nedá vylúčiť.
Doteraz tu povrchovým výskumom objavili tri archeologické lokality s nálezmi z mladšej železnej doby, rímskej doby, z doby sťahovania národov a z vrcholného stredoveku. Vzdialené sú od seba stovky metrov. Jedna sa nachádza neďaleko súčasného priemyselného parku, ďalšie sídlisko skúmajú za železničnou traťou pri obci Lužianky a tretie odhalili pri ceste medzi obcou Čakajovce a nitrianskou mestskou časťou Dražovce. Bisták hovorí, že zasypané štrkom nie sú.
Investícia by mala podľa doterajších informácií zasiahnuť všetky tri miesta. Momentálne sa plošne skúma to pri železnici. Na základe zisťovacích sond archeológovia poznajú jeho približnú rozlohu. O rozsahu ďalších dvoch nálezísk vedia odborníci z povrchových zberov z ornice, ktorú si fyzicky prešli, a tak zisťovali, či v nej nenájdu historické artefakty. „Aj tu bude treba vykonať zisťovacie sondáže. Ešte predtým by tu mal prebehnúť aj geofyzikálny prieskum,“ vysvetľuje Bisták.
Foto: Pravda, Žaneta Mikulíková
Celé nálezisko sa podľa neho preskúmať nemusí. Týka sa to len tej časti, ktorú môže stavba zničiť. „Aj archeologický výskum znamená nenávratné zničenie náleziska. Tam, kde je plánovaná napríklad trávnatá plocha, to môže zostať tak, ako to je,“ vysvetľuje archeológ. Závisí to však od ďalších prác či trasovania inžinierskych sietí, ktorých detaily nie sú známe.
„Na týchto náleziskách sa nachádzajú predmety dennej spotreby, najmä keramika, a tiež zvyšky obydlí či hospodárske jamy. Nie sú tu murované stavby ako v prípade Bratislavského hradu,“ opisuje Bisták. Počas výskumu sa všetko zadokumentuje a odovzdá pamiatkovému úradu. Na preskúmanej ploche potom môžu prebiehať stavebné práce.
Denníku Pravda sa podarilo dostať k lokalite pri železničnej trati. V piatok popoludní sa tu pohybovalo asi 25 ľudí v reflexných vestách, ktorí pracovali vo dvoch skupinách. Časť náleziska bola vyhĺbená, na zvyšku plochy boli v zemi pozatĺkané drevené koly, ktoré naznačujú potenciálne nálezy. Archeológovia tu kopali a vyberali artefakty, ktoré čistili, označovali a balili. Vedúci výskumu z prešovskej firmy 376 AD, ktorý bol na mieste, sa nechcel k ničomu vyjadrovať.
Archeologický výskum pri Nitre sa začal ako súčasť hydrogeologického výskumu. Na základe zmluvy so Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), ktorá spadá pod ministerstvo hospodárstva, ho robí firma Strabag. Tá tvrdí, že chcela predísť poškodeniam prípadných nálezísk, a tak si archeologické práce objednala v spomínanej firme 376 A.D. S hovorkyňou Strabagu Editou Novotnou sa Pravde spojiť nepodarilo. Agentúre SITA však neodpovedala na otázku, ako firmu vyberali a koľko bude prieskum stáť.
Archeológ Vavák, že takýto postup nie je úplne bežný. „O výskum žiada spravidla vlastník pozemkov. Môže tým poveriť aj stavebníka, ktorý v rámci šetrenia nákladov osloví niekoľko inštitúcií a vyžiada si cenovú ponuku.“ Kto bude závod stavať, však zatiaľ nie je známe. Hydrogeologický prieskum financuje štát. Strabag tvrdí, že archeologické práce, ktoré sú jeho súčasťou, robí na vlastné náklady.
Okolnosti môžu podľa Vaváka naznačovať snahu začať s výskumom čo najskôr. „Dôležité je aj to, či je dostatočný a či nie je urýchľovaný na úkor pamiatok. Na to má dozerať pamiatkový úrad.“ Pezinský archeológ si myslí, že k transparentnosti by mohlo prispieť pravidelné prizývanie povereného člena Archeologickej rady, ktorá je poradným orgánom ministerstva kultúry, či iných inštitúcií na kontrolné dni, a takisto zverejnenie zmluvy medzi Strabagom a firmou 376 A.D.
Podľa hovorcu SARIO Richarda Dírera nejde o predstihový archeologický výskum. Na ten má byť vypísaná súťaž až neskôr. Z pohľadu pamiatkarov však ide o jeden výskum, ak keď by v jeho priebehu došlo na základe súťaže k výmene realizátora. Víťaz má podľa Bistáka pokračovať v rozbehnutom výskume. Akým spôsobom sa archeologický výskum začal, pamiatkari neriešia. „Sledujeme len to, či výskum prebieha, ako má.“