Nitrianska diecéza a občianske združenie, ktoré majú ich integráciu zastrešovať, o takýchto aktivitách nevedia. Niektorí starostovia nám to však potvrdili.
Premiér reagoval aj na informácie o vlne nespokojnosti zo strany starostov a obyvateľov obcí v okolí Nitry, kam sa malo 149 utečencov premiestniť. „Momentálne sa nebude pristupovať k žiadnemu rozmiestňovaniu týchto ľudí do žiadnych dedín,“ vyhlásil Fico v relácii RTVS. Podľa neho má rezort vnútra vlastnú schému na ich umiestnenie.
O akú schému ide, rezort v pondelok neprezradil. Zopakoval len to, čo už bolo známe: „Po prílete na Slovensko pôjdu na niekoľko mesiacov do záchytného tábora v Humennom. Integračný proces bude trvať osem mesiacov až dva roky,“ uviedla Michaela Paulenová z tlačového oddelenia rezortu vnútra. Integráciu by malo zabezpečiť ministerstvo vnútra spolu s občianskym združením Pokoj a dobro. „Naším záujmom je, aby tieto rodiny našli svoj nový domov na Slovensku. O tom, kde to bude, je teraz predčasné hovoriť. Máme kapacity, aby sa integračný proces mohol uskutočniť v našich priestoroch,“ dodala Paulenová.
Hovorca občianskeho združenia Pokoj a dobro Peter Brenkus však namieta. „Štát síce má svoje ubytovacie priestory, kde ich môže umiestniť, ale nemá kapacity na integračný program, ktorý vždy robí v spolupráci s mimovládnymi organizáciami.“ Podľa neho už rezort vnútra podpísal zmluvu so združením a Nitrianskou diecézou o integrácii asýrskych kresťanov. K čomu ich tento dokument zaväzuje, však nechce ani jedna strana prezradiť.
Podľa Fica sa však už medzi dobrovoľníkmi našli takí, ktorí chcú na pomoci utečencom profitovať. Podľa neho jeden podnikateľ, ktorý kúpil dom za euro, už tam rýchlo chce niekoho priniesť, aby mu niekto „tri roky platil nájom“. „Ja taký prípad kšeftovania nepoznám,“ reagoval Brenkus. Podobne odpovedal aj hovorca nitrianskeho biskupstva. „Ak došlo ku "kšeftovaniu“ zo strany dobrovoľníkov, dištancujeme sa od toho," odpísal hovorca Miroslav Lyko.
Niektorí starostovia obcí, v ktorých mali byť utečenci pôvodne umiestnení, o finančných pohnútkach dobrovoľníkov vedia. „Za celým projektom sú peniaze. Aj tí ľudia, ktorí si ich berú, si ich berú kvôli peniazom,“ prezradil pre denník Pravda jeden zo starostov, ktorý nechcel byť menovaný. Medzi obyvateľmi obce sa hovorí, že za ubytovanie jedného utečenca dostanú mesačný nájom od 150 až do 600 eur. „Viem, že za objekty, ktoré poskytnú na prenájom, majú dostať zaplatené, ale v akej výške, to neviem,“ potvrdil starosta obce Zbehy Ivan Habiňák. O ponuke poskytnúť utečencom neobývané domy za poplatok vedel aj starosta obce Výčapy-Opatovce Jozef Holúbek.
Brenkus príspevok na energie či nájom nepoprel, no konkrétnu sumu neprezradil. „Nepôjde to zo štátnych peňazí, ale zo súkromných zdrojov,“ dodal. Podľa informácií Pravdy má ísť o prostriedky z kresťanskej zbierky od ľudí zo Spojených štátov.
V poskytnutí nájomného pre dobrovoľníkov, ktorí svoje domy poskytnú na ubytovanie utečencov, riaditeľka Ligy za ľudské práva Zuzana Števulová nevidí nič nezvyčajné. „Aj v súčasnosti bežní utečenci, ktorí sa dostanú do integračného programu, sú ubytovaní v komerčných bytoch a nájomné sa platí z projektov,“ zdôvodnila. Podľa Števulovej na Slovensku nie sú sociálne byty na podobné účely, a preto musia počas integračného procesu bývať v komerčnom nájme. „Kľúčové je to, aby boli umiestňovaní do komunity, ktorá ich prijme. Dať ich niekde, kde im budú strpčovať život, nie je predpoklad pre správnu integráciu,“ vysvetľuje riaditeľka Ligy za ľudské práva. Podľa nej by utečencom neprospelo, keby ich integrácia prebehla v zariadeniach ministerstva vnútra. „Čím dlhšie budú v táboroch, ktoré sú vzdialené od bežného života, tým je to horšie,“ upozorňuje.
Asýrske rodiny mali prísť na Slovensko z irackého utečeneckého tábora už v pondelok, pre uzavretie vzdušného priestoru nad miestom, odkiaľ k nám mali priletieť, sa termín oddialil. Nový zatiaľ ministerstvo neuviedlo.