Ako sa ďalej píše v stanovisku, ktoré poskytol hovorca envirorezortu Maroš Stano, tento nový dokument prinesie obrat v boji proti klimatickej zmene, ktorá prostredníctvom globálneho otepľovania mení planétu a prináša extrémy počasia.
„Dlhodobým cieľom novej dohody je udržanie rastu globálnej teploty pod 2 stupne Celzia v porovnaní s pred-industriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia. Zmenu má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov a postupný prechod na nové technológie,“ zdôraznil.
Dohoda prináša povinnosti všetkým stranám dohovoru OSN o zmene klímy, nielen tým najbohatším, ako to bolo doteraz v Kjótskom protokole. Povinnosti sú odstupňované podľa možností krajín. "Je to veľký úspech medzinárodného environmentálneho práva a signalizuje jasný postupný ústup od fosílnych palív. Jednoznačne ju vítame,“ poznamenal šéf envirorezortu Peter Žiga.
Dohoda podľa neho predstavuje kompromis, ktorý zabezpečí nielen dôkladné monitorovanie emisií všetkých krajín, ale aj ich postupné zapájanie sa do ich redukcií skleníkových plynov.
„Slovensko podporovalo prijatie novej dohody. Aktívne na rokovaniach prispelo k tomu, že Európska únia bola najsilnejším motorom k dosiahnutiu dohody, ktorá je vysoko ambiciózna, férová, dlhodobá a zakladá systém sledovania emisií a plnenia záväzkov pre každú krajinu, nielen pre rozvinuté,“ zdôraznil minister.
Prináša tiež monitorovanie emisií, vrátane ich reportovania a započítavania do záväzkov, čo sa týka všetkých strán. Záväzky znižovať emisie sa týkajú všetkých strán s tým, že každých päť rokov musia tieto záväzky aktualizovať tak, aby boli prísnejšie, pričom pre rozvojové krajiny platí prechodné obdobie. Najväčšia finančná záťaž zostáva na pleciach rozvinutých krajín.
Parížska dohoda zaväzuje každú krajinu vrátane Slovenska k znižovaniu emisií skleníkových plynov. V druhej polovici storočia by mal nastať stav, keď sa vypustí len toľko emisií, koľko bude schopná príroda spotrebovať, aby sa dosiahla klimatická neutralita.
Ako uviedol ďalej Peter Žiga, „takéto dramatické zmeny nenastanú zo dňa na deň, ani z roka na rok. Pravdepodobne sú potrebné desaťročia, aby sme sa k takýmto hodnotám aspoň priblížili“. Dodal, že práve preto má nová dohoda zmysel, pretože je nástrojom na to, aby krajiny postupne mohli prebudovať ekonomiku smerom k udržateľnej a nízkouhlíkovej budúcnosti.
„Je dôležité si uvedomiť, že samotnou dohodou sa práca na novom globálnom klimatickom režime nekončí, práve naopak, len sa začína a práve Slovensko tu bude hrať dôležitú úlohu,“ dodal minister životného prostredia.
Dohoda totiž obsahuje veľa splnomocňujúcich ustanovení, ako sú napríklad trhové mechanizmy, financie či monitorovanie emisií. Rozhodnutia o ďalšom postupe sa budú prijímať už počas nasledujúcej Klimatickej konferencii v Marakéši v decembri budúceho roku, kde bude rokovania za Európsku úniu viesť Slovensko.