Iba zázrakom si zatiaľ kolabujúce budovy nevybrali najvyššiu daň. Sotva sa však niekomu žiada podobných novinových titulkov: Január 2006, nemecký Bad Reichenhalle, zrútený zimný štadión, 15 mŕtvych a 34 zranených. O mesiac neskôr, poľské Katovice, zborená strecha výstaviska, 63 mŕtvych, 141 zranených. Alebo rok 2004, spadnutý strop akvaparku v Moskve, 27 obetí, 113 zranených…
Keď rozhoduje cena
Odborníci sa zhodujú, že súčasná „stavebná fušerina" je vážny a komplexný problém Slovenska. Týka sa tak projektantov, ako aj investorov, zhotoviteľov, stavebného dozoru. A nabaľuje sa od roku 1993. „Odvtedy sa stavebný zákon len dookola novelizuje – účelovo, čiastkovo, bez nadväznosti na iné zákony. Je už úplne zdeformovaný, nefunguje v ňom 41 paragrafov," zdôrazňuje prezident Stavebnej komory SR Ivan Pauer.
Podľa Pauera sa celý stavebný proces podriaďuje výslednej cene. Projektantské či zhotoviteľské firmy preto výrazne podliezajú cenové ponuky. Nik si neuvedomuje, že najlacnejšia firma použije aj najlacnejšie materiály, pravdepodobne niektorých dodávateľov ani nezaplatí a len potom sa zistí, že v cene boli viaceré položky zabudnuté, kadečo treba po čase prerábať a napokon sa aj tak postavilo drahšie. „Stavebných odborníkov investori volajú len vtedy, keď je už naozaj zle. A vtedy už ani ten najdrahší expert nedokáže zachraňovať ich lacné rozhodnutia," mieni Pauer.
Nový stavebný zákon z parlamentu stiahli
Bývalý šéf Slovenskej komory stavebných inžinierov Dušan Majdúch považuje stavebný zákon v porovnaní s minulosťou za málo prísny, často umožňujúci voľný výklad. „Projekt na získanie stavebného povolenia, niekdajší úvodný, stačí vypracovať bez vyriešenia rozhodujúcich podrobností stavby. Čo môže skĺznuť až do síce pekných, ale ťažko realizovateľných maľovaniek," uvádza profesor Majdúch.
Realizačný projekt, bývalý vykonávací, ktorý má slúžiť pri samotnej výstavbe, už podľa neho slovenské zákonodarstvo ani striktne nevyžaduje. Stavebný dozor je povinný len v prípade, ak sa stavba realizuje svojpomocne, napríklad keď si neodborník stavia rodinný dom. Pri realizácii dodávateľským spôsobom - s výnimkou stavieb mimoriadneho významu, napríklad diaľnic - sa len a len zhotoviteľ rozhoduje, či si realizačný projekt a stavebný dozor objedná a zaplatí. „A keď tak aj urobí, práce si môže zabezpečiť vlastnými pracovníkmi. Takže potom vlastne aj kontroluje iba sám seba,“ hovorí.
Legislatívnym procesom síce prešiel návrh nového stavebného zákona, nakoniec ho však v parlamente stiahli a zatiaľ schválili iba ďalšiu novelu starého zákona. „Obávam sa, že aj v budúcnosti bude tlak lobistov na politikov, aby sa z návrhu vyhodili sprísňujúce paragrafy, opäť prisilný,“ mieni Majdúch.
Má Galandia problém so statikou?
Len pred pár dňami mesto Galanta neplánovane zatvorilo termálne kúpalisko Galandia, ktoré ročne navštevujú tisíce ľudí. Dôvodí síce povinnými „udržiavacími prácami", ktoré tam po deviatich rokoch prevádzky treba vykonať. Mestský poslanec František Gaulieder však radnicu obviňuje z klamstva. Dokladá statický posudok, ktorý mal byť skutočným dôvodom okamžitého uzavretia plavárne. Podľa neho je v havarijnom stave, a to v dôsledku chýb, ktoré nastali už pri projektovaní a výstavbe. Hrdzavá nosná konštrukcia, trhliny v betóne, veľké priehyby, strop neunesie sneh. „Prestávajú ma baviť neustále klamstvá primátora Petra Pašku," vyhlásil Gaulieder.
Primátor však žiada najprv vypracovať nový posudok, aby zistil, „či máme naozaj taký problém, alebo to bol len planý poplach." Spolieha sa, že ten nepotvrdí závažnosť situácie a veľkej rekonštrukcii sa vyhne.
„Nosný systém Galandie síce nepoznám, no ak je tento posudok autentický, nemožno povedať iné, ako že aj v tomto prípade ide o ďalšiu sfušovanú stavbu, pri ktorej sa opäť šetrilo na nesprávnom mieste," zdôrazňuje autorizovaný statik Jozef Špánik, ktorý pracuje pre renomovanú projektovú firmu vo Viedni.
Trinity, Apollo, Centroom
Ak v Galandii dominuje nosná konštrukcia z ocele, v posledných rokoch sa do havarijného stavu dostalo aj viacero budov zo železobetónu. Naposledy v novembri tohto roku museli svoje takmer nové príbytky narýchlo opustiť vlastníci bytov v dome Centroom v Piešťanoch. Pred niekoľkými rokmi zase spadla strecha stavby Trinity v Bratislave a do neužívateľného stavu sa dostal aj ďalší bratislavský objekt Apollo. Vo všetkých týchto budovách bol použitý ten istý statický systém a boli dielom toho istého statika Jána Tomčániho.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Sám Tomčáni však akékoľvek pochybenie pri výpočte odmieta. Tvrdí, že zhotovitelia konali pri výstavbe svojvoľne, bez toho, aby ho o zmenách informovali. Napríklad v prípade Trinity, kde sa ešte v štádiu výstavby zrútila pod ťarchou zeminy v hrúbke 120 cm strešná doska, navrhol maximálne zaťaženie tejto dosky zeminou hrúbky 15 cm, teda osemnásobne menej. „Ak by ma dodávateľ, resp. technický stavebný dozor včas upozornil na plánované uloženie zeminy, havária by sa nestala," bráni sa.
Objekt Apollo, pripomína Tomčáni, sa do nevyhovujúceho stavu dostal a po 12 rokoch užívania. Podľa neho bol aj ten riadne staticky navrhnutý, ako to vyžaduje štátna norma. K tomu, prečo niektoré časti stavby nevydržali, sa vyjadriť nevie, keďže odborný posudok so stanovením príčin mu nik nedal k nahliadnutiu a ani sa s ním nikto z kompetentných v tejto veci nekontaktoval.
Napokon na kolapse piešťanského Centroomu sa podľa neho podpísali zmeny, ktoré sa bez jeho vedomia v projekte urobili v geometrii niektorých nosných prvkov. „Som presvedčený, že v prípade dodržania navrhnutých rozmerov (hrúbka stropnej dosky, prierezy stĺpov), ako aj výstuže podľa projektu je stavba podľa noriem navrhnutá dobre a bezpečne," uvádza Tomčáni.
Bratislavský magistrát chcel najprv zistiť a dať preskúmať všetky Tomčániho stavby v hlavnom meste, nakoniec však pre vysoké náklady od zámeru upustil.