Foto: SITA/AP
Lacko je zamestnancom Ústavu pamäti národa (ÚPN), ten sa s ním pre účasť na výzve však nechystá rozviazať pracovný pomer. Na jednej strane sa ústav od neho dištancuje, na druhej strane tvrdí, že prepustenie mu neumožňujú zákony. Takýto postoj znižuje dôveryhodnosť inštitúcie.
Akákoľvek verejná inštitúcia by mala byť apolitická, a špecificky to platí pre ÚPN.Elena Gallová Kriglerová, sociologička
„ÚPN je limitovaný právnymi predpismi, ktoré mu neumožňujú zasahovať do práv jeho zamestnancov v čase ich osobného voľna,“ píše v stanovisku predseda správnej rady ústavu Ondrej Krajňák. „Napriek tomu ÚPN nemá záujem podieľať sa na výrobe tzv. superhrdinov, ktorých presvedčenie je v rozpore s úlohami inštitúcie a od ktorej takíto zamestnanci bez výčitiek svedomia poberajú výplatu,“ dodal.
V stanovisku sa tiež hovorí, že ústav rešpektuje slobodu názoru svojich zamestnancov a zároveň sa dištancuje od akýchkoľvek prejavov, ktoré sú v príkrom rozpore s poslaním inštitúcie. Sociologička Elena Gallová Kriglerová taký postoj považuje za alibistický. „Je to paradox, že práve v takejto inštitúcii, ktorá by mala oveľa dôslednejšie a citlivo dbať na to, aby boli naozaj obhajované a presadzované demokratické princípy, sú takí ľudia. Myslím si, že to vrhá veľmi zlé svetlo na jej dôveryhodnosť,“ hovorí Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry.
Inštitúcia ako ÚPN by pritom podľa nej mala byť dôsledne nestranná. „Akákoľvek verejná inštitúcia by mala byť apolitická, a špecificky to platí pre ÚPN,“ zdôraznila Gallová Kriglerová. Ústav pamäti národa by mal podľa zákona propagovať myšlienky slobody a obrany demokracie pred režimami podobnými nacizmu a komunizmu. Zároveň má vykonávať nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny a spôsob straty slobody či prejavy fašistického a komunistického režimu.
Podľa Gallovej Kriglerovej je diskutabilné, aké sú legislatívne možnosti na prepustenie takého zamestnanca. „V každom prípade to však vysiela veľmi zlý signál o verejnej inštitúcii, ktorá je platená z daní občanov,“ dodáva. Ústav, ktorý vznikol aj preto, aby sa ľudia vyvarovali chýb minulosti, by podľa nej mal dôslednejšie brániť svoje poslanie.
Politológ Juraja Marušiak postup ÚPN nechce hodnotiť. „Ale osobne som presvedčený, že glorifikácia Jozefa Tisa je glorifikáciou režimu, ktorý sa aktívne podieľal na potláčaní práv a slobôd občanov,“ povedal.
O kontroverznom Lackovi, ktorý pracuje v ÚPN, písala Pravda už vlani. Na základe jeho knihy bol nakrútený kontroverzný 80-minútový dokument Povstanie, ktorý vlani odvysielala verejnoprávna RTVS a kritizovali ho viacerí historici. Tvrdili, že dokument na základe jeho knihy je plný faktografických chýb a dezinterpretácií.
Pravda sa pokúšala osloviť aj samotného Lacka, ten do uzávierky na otázky, prečo sa angažuje v prospech Kotlebu a či je podľa neho správne, ak pracovník ÚPN podporuje nejakú politickú stranu, neodpovedal.