Existuje však možnosť, že vyviaznu len s podmienkou. Čo nemôže byť dostatočný trest za to, že pacientov odkázaných na dôveru voči zdravotníkom obrali o životne dôležité lieky.
Siedmich zdravotníkov z Národného onkologického ústavu (NOÚ) v Bratislave a dve pracovníčky farmafiriem polícia v utorok obvinila z trestného činu krádeže. Šiesti z nich sa pred políciou k svojmu konaniu priznali. Podľa zákona im hrozí väzenie od troch do desať rokov. Obvinení brali z úseku, kde sa pripravujú infúzie, lieky, ktoré boli určené na chemoterapiu. Malo ísť o moderné a drahé lieky na liečbu rakoviny prsníka či hrubého čreva herceptin a avastin, ktoré mali byť vyvážané za hranice, kde sa predali s vysokým ziskom.
Obvinení zdravotníci zrejme nekonali na vlastnú päsť, vývoz do cudziny si totiž vyžadoval aj účasť distribútora. Polícia preto podľa informácií denníka Pravda pracuje aj s možnosťou, že mohlo ísť o organizovanú skupinu. V tomto prípade sú tresty prísnejšie, 10 až 15 rokov väzenia. Advokát Jozef Dobrovič poukazuje, že v takomto prípade by sa páchatelia nevyhli väzeniu.
Obvinenie z krádeže je podľa advokáta Juraja Bašnáka bežný postup vyšetrovateľov. „V prípade majetkovej kriminality vyšetrovatelia spravidla najskôr používajú najtypickejšie skutkové podstaty, za ktorú môžeme považovať aj krádež, a neskôr prípadne špecifikujú vhodnejšiu. Je možné, že sa to neskôr preklasifikuje,“ myslí si advokát. To znamená, že dnes môžu byť obvinení z trestného činu krádeže, no ak ďalšie vyšetrovanie dokáže, že svojím konaním ohrozili zdravie pacientov, môžu čeliť aj trestnému činu ublíženia na zdraví.
Zatiaľ totiž nie jasné, akým spôsobom obvinení lieky kradli. Jednou z teórií je, že mohli ampulky riediť, tak aby im zostali pre čierny trh neotvorené fľaše. Riaditeľ ústavu Jozef Dolinský to poprel, polícia sa však k tomu nevyjadrila. Ak by sa to potvrdilo, znamenalo by to, že pacienti boli liečení nesprávne a bolo ohrozené ich zdravie.
Túto alternatívu naznačil odborník na zdravotníctvo SDKÚ Valerián Potičný. Podľa neho pacienti s vysokou pravdepodobnosťou nedostali lieky v takej koncentrácii alebo dávke, ako mali dostať. Upozornil, že dávka chemoterapie sa odvíja od váhy pacienta. „Málokedy je to tak, že ide na váhu pacienta jedno balenie,“ povedal s tým, že pacient môže dostať polovicu alebo jeden a pol balenia liečiva, zvyšná časť má byť zlikvidovaná, a to sa podľa neho nestalo. Podľa Potičného je možné, že zdravotníci použili zvyšok onkologického lieku doplnený fyziologickým roztokom. „Mohlo to tam byť, ale nemuselo. Keď však nedostanete potrebnú dávku, nádor to neovplyvní, ale negatívne sprievodné znaky chemoterapie zostávajú,“ zdôraznil s tým, že konaním zdravotníkov bolo ohrozené zdravie a život pacientov.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Prezidentka Asociácie pre ochranu práv pacientov Katarína Kafková si myslí, že každý pacient, ktorý bol približne mesiac pred vypuknutím škandálu liečený v NOÚ herceptinom či avastinom, by sa mal obrátiť na svojho ošetrujúceho lekára. „Onkologické ochorenie neznesie odklad. Potrebuje liečbu a skorý zásah. Z tohto pohľadu je najdôležitejšia komunikácia s ošetrujúcim lekárom, ktorý by mal zhodnotiť, či nie je potrebné zvoliť novú liečbu,“ myslí si Kafková, podľa ktorej práve príslušní lekári by mali rozhodnúť, ako ďalej. Kafková sa však prikláňa k tomu, že nemuselo dôjsť k ohrozeniu pacientov tak, ako to povedal riaditeľ Dolinský. „Ale malo by sa to určite prešetriť,“ zdôraznila.
Podľa klinického onkológa Stanislava Špánika je dnes nemožné dokázať, že pacienti mohli dostávať nižšie dávky liekov, ako im lekár predpísal. Niektoré chemoterapeutiká sa podľa neho v priebehu pár dní rozpadnú a v krvi sa nedajú zistiť. „Pacienti sa môžu mať rovnako zle aj keď dostanú liečbu, aj keď ju nedostanú. Spätne sa už absolútne nedá zhodnotiť, že čo by mali sledovať,“ dodal Špánik.
Advokát Ivan Humeník z kancelárie h&h PARTNERS vysvetlil, až ak konanie podozrivých spôsobilo pacientovi škodu, ten môže žiadať od ústavu náhradu. Podľa neho sa dá obrátiť aj na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Na aféru po dvoch dňoch zareagovalo aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré chystá kontrolu v nemocniciach. „Ide o štandardnú kontrolu v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach vrátane špecializovaných so zameraním na prípravu a podávanie liečiv,“ povedal hovorca ministerstva Peter Bubla, podľa ktorého plánuje rezort s kontrolami začať do konca tohto roka.
Na prípad nelegálneho obchodovania s onkologickými liekmi zo strany zamestnancov NOÚ upozornil políciu riaditeľ ústavu Jozef Dolinský. Ten včera zo strany členov SDKÚ čelil obvineniu, že jeho firma ONCO-Consult, s.r.o., sa venuje kúpe tovaru. Vyzvali ho, aby odstúpil. Dolinský v reakcii na obvinenia uviedol, že jeho eseročka sa nevenuje veľkodistribúcii, nákupu ani predaju liekov. „Tieto fakty sa dajú striktne overiť v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv i na ministerstve zdravotníctva, ktoré podáva povolenia na veľkodistribúciu,“ argumentoval.
Tvrdí, že spoločnosť nikdy nebola v obchodnom vzťahu s NOÚ. Riaditeľ vysvetlil, že dlhé roky vykonáva vedeckú, konzultačnú a prednáškovú činnosť, eseročku si preto založil z dôvodu legalizácie tejto činnosti. Poukázal, že niektorí lekári majú živnosti, iní zase právnické subjekty. Po nástupe do funkcie riaditeľa ústavu sa Dolinský vzdal funkcie konateľa firmy, zostal však vlastníkom.
Otvorené otázky v prípade krádeže liekov
- Nie je známe, ako krádež liekov zamestnanci Národného onkologického ústavu (NOÚ) uskutočnili. Naskytá sa viacero možností. Onkologické lieky, ktoré boli určené na prípravu chemoterapie, mohli riediť, teda dávku pre onkologických pacientov mohli znižovať a zvyšok predávať. Lieky tiež mohli predávať ako celé balenie tak, že ich ušetrili v prípade, že sa pacientom, pre ktorých boli určené, zhoršil zdravotný stav a ďalšiu dávku nespotrebovali. K liekom sa páchatelia mohli dostať aj prostredníctvom falošných dokumentov.
- Ak by vyšetrovanie dokázalo, že lieky zdravotníci riedili, mohli tak ohroziť zdravotný stav pacientov. Vedenie NOÚ to zatiaľ vylúčilo.
- Polícia zatiaľ neprezradila, kam sa lieky vyvážali. Zatiaľ všetky informácie nasvedčujú tomu, že boli vyvážané za hranice Slovenska. Medzi páchateľmi by mal byť podľa informácií denníka Pravda človek s trvalým pobytom v Anglicku. Je teda pravdepodobné, že cieľovou krajinou bola práve Veľká Británia.
- Zdravotníci zrejme nekonali na vlastnú päsť. Vývoz do cudziny si totiž vyžadoval aj účasť distribútora. Polícia by mala pracovať aj s možnosťou, že išlo o organizovanú skupinu páchateľov.
- Rovnako polícia nepriznala, ako dlho mali zdravotníci lieky kradnúť. Podľa zdroja blízkeho ústavu sa medzi zamestnancami o tom šepkalo už pred rokom.