Parlament prelomil Kiskovo veto, protiteroristický balík schválil

Vládny Smer prelomil veto prezidenta Andreja Kiska, keď jeho poslanci schválili novelu Trestného zákona reagujúcu na teroristické útoky v Paríži v pôvodnom znení. Pripomienkam hlavy štátu parlament nevyhovel.

Právomoci polície a spravodajských služieb sa podľa novely posilnia. Silové zložky novelou Trestného zákona a novelami desiatky ďalších zákonov dostanú do rúk nové oprávnenia. Novela definuje pojem „teroristické trestné činy“ a zvyšuje dolnú hranicu trestnej sadzby pri trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny z osem na 10 rokov odňatia slobody. Zaviedla sa obligatórna väzba, na základe ktorej súd bude môcť zobrať osobu obvinenú z trestného činu súvisiaceho s terorizmom do väzby bez uvedenia dôvodov. Prijali sa aj viaceré opatrenia na ochranu svedkov. Návrh upravuje i použitie špeciálnych technických vecí pri zásahoch a používanie zbraní, vrátane špeciálnych, a špeciálnych donucovacích prostriedkov.

V prípade polície sa rozšíria dôvody na zaistenie osôb, predĺži sa lehota na ich zaistenie a rozšíria sa oprávnenia na prehliadky dopravných prostriedkov. Rozšíria sa aj opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti v hromadnej doprave a pri uzatváraní verejne prístupných miest, keď dôjde k ohrozeniu teroristickým trestným činom. Vojenské spravodajstvo dostane vo vzťahu k boju proti terorizmu také opatrenia, aké má Slovenská informačná služba (SIS)

Čítajte viac

Súd na podnet SIS zakáže prevádzku webového portálu, na ktorom dochádza k šíreniu myšlienok podporujúcich alebo propagujúcich terorizmus, politický alebo náboženský extrémizmus či extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom alebo škodlivé sektárske zoskupenia.

Každý, kto monitoroval verejné priestranstvo, bude povinný SIS poskytnúť fotky alebo videozáznam, ak o to tajná služba požiada na presne zákonom vymedzený účel, na ochranu bezpečnosti štátu.

Kiska neúspešne navrhoval, aby parlament novelu Trestného zákona schválil so zmenami. „Zákon bol prijatý v skrátenom konaní bez toho, aby sa verejnosť i poslanci dozvedeli dostatok informácií o konkrétnych a identifikovateľných hrozbách na území Slovenska, ktoré by opodstatňovali jeho prijatie. Schválený zákon ako celok podľa prezidenta porušuje princíp primeranosti. Hlava štátu pripomenula, že stupeň ohrozenia Slovenska je podľa dostupných údajov na najnižšej možnej úrovni. Podľa neho vláda SR nepreukázala, že bezpečnostná situácia na Slovensku je taká, aby bol dôvod schváliť rozsiahly balík noviel 16 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, ani to, že existujúce zákony sú na riešenie prípadných hrozieb nedostatočné,“ uviedlo tlačové oddelenie prezidentskej kancelárie.

Prezident posudzoval aj to, či právna norma zachováva rovnováhu medzi záujmom na ochrane bezpečnosti štátu a slobodou a ochranou súkromia jednotlivca. Sloboda a ochrana súkromia jednotlivca by mala byť narušená len do tej miery, pokiaľ je to nevyhnutné na zachovanie bezpečnosti štátu. „Podľa môjho názoru schválený zákon túto rovnováhu neprípustne narušuje,“ zdôraznil Kiska. V odôvodnení vrátenia zákona vymenoval viacero bodov rozširujúcich právomoci polície či tajných služieb, ktoré majú všeobecnú povahu a nesúvisia len s deklarovaným bojom proti terorizmu.

Podľa prezidenta Kisku musia byť zmeny zákonov tohto druhu dopredu podrobené dlhej a dôkladnej diskusii odbornej verejnosti, a aj v takom prípade je potrebné, aby boli dostatočne vyhodnotené všetky riziká, ktoré môžu v praxi zo schválenej právnej úpravy vyplynúť. „Súčasťou takejto dôkladnej odbornej diskusie musí byť aj analýza využívania už doteraz existujúcich legislatívnych možností, ktoré bezpečnostné zložky štátu majú nielen v súvislosti s možnými hrozbami terorizmu, ale aj iných hrozieb súvisiacich napríklad s podnecovaním rasovej či náboženskej neznášanlivosti,“ dodal Andrej Kiska. Poslancom parlamentu preto v záujme vnútorného súladu právneho poriadku navrhol ponechať v zákone len tie body, ktoré bezprostredne súvisia so schválenou zmenou Ústavy SR.

Hlasovaním poslanci ukončili 60. schôdzu.

Kiska podpísal novelu ústavy súvisiacu s terorizmom

Prezident Kiska podpísal novelu Ústavy SR, ktorá reaguje na nedávne teroristické útoky v Paríži. Novela predlžuje maximálne možné lehoty na zadržanie v prípade podozrivých z trestných činov terorizmu.

O zmene ústavy hlasoval parlament 8. decembra, zmenu vtedy podporilo 95 zo 141 prítomných poslancov, 25 poslancov bolo proti a 21 sa hlasovania zdržalo. Za novelu hlasovali poslanci za Smer, Most-Híd a nezaradení Štefan Kuffa a Miroslav Kadúc. Všetci ďalší prítomní poslanci boli proti alebo sa zdržali hlasovania.

Polícia po novom bude môcť zadržať osoby pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín, doteraz zákon stanovoval maximálnu hranicu obmedzenia slobody na 48 hodín. Na základe pozmeňujúceho návrhu poslankyne za Most-Híd Lucie Žitňanskej z novely ústavy vypadlo vládou navrhované predĺženie lehoty na rozhodovanie súdu o väzbe na 144 hodín.

V súčasnosti platnú 72-hodinovú lehotu pre rozhodovanie súdu o väzbe pri obzvlášť závažných trestných činoch považuje Žitňanská za dostačujúcu aj pri trestných činoch súvisiacich s terorizmom. Žitňanská navrhované predĺženie lehoty na zadržanie podozrivých z terorizmu na 96 hodín pre políciu vníma ako pochopiteľný krok.

„Nerozumieme však, prečo by súd potreboval až 144 hodín na vydanie rozhodnutia o väzbe,“ vysvetlila Žitňanská. Podobnú zmenu ako Žitňanská navrhoval aj nezaradený poslanec Daniel Lipšic, parlament ju neschválil.

Zmeny ústavy podľa vlády vychádzajú z predpokladu, že úspešnosť boja proti terorizmu je podmienená včasnou identifikáciou podozrivých aktivít a efektívnou a flexibilnou spoluprácou medzi bezpečnostnými zložkami v krajine, ako aj medzinárodnou spoluprácou spočívajúcou z veľkej časti v rýchlej výmene spravodajských informácií.

Viacerí opoziční poslanci premiérovi Robertovi Ficovi vyčítali, že protiteroristické zákony pripravila vláda narýchlo a Smeru-SD ide len o získavanie hlasov voličov pred voľbami. Opozícia zároveň upozorňovala, že hoci chcel Smer-SD meniť ústavu, premiér s opozíciou dopredu nerokoval o získaní podpory. Zmena ústavy nadobudne účinnosti 1. januára.

Súvisiace články:

Paul Lendvai

Lendvai: Šťastím Slovenska je, že má po brexite Lajčáka

26.06.2016 16:00

Slovensko má šťastie, že má v ťažkých časoch pri preberaní predsedníctva na čele diplomacie vynikajúceho profesionála, hovorí rakúsky publicista maďarského pôvodu Paul Lendvai.

Maďarič

Maďarič: Vieru v EÚ nestratili len Briti

26.06.2016 15:31

Vieru v Európsku úniu nestratila len Veľká Británia, ale aj veľká časť z jej ostatných členov, povedal minister kultúry SR Marek Maďarič.

Brusel, Fico, summmit,

Brexit je viac chybou EÚ ako Británie, ale SR ju podľa Fica potrebuje

26.06.2016 14:56

Brexit je odpoveďou obyvateľov Veľkej Británie na zlú európsku politiku, povedal premiér Robert Fico s tým, že Slovensko by bez EÚ neprežilo.

Nicola Sturgeonová

Sturgeonová: Škótsky parlament by mohol Británii zabrániť v odchode z EÚ

26.06.2016 17:08

Škótska premiérka Nicola Sturgeonová sa domnieva, že škótsky parlament by mohol Británii zabrániť v odchode z EÚ.

Paul Lendvai

Lendvai: Šťastím Slovenska je, že má po brexite Lajčáka

26.06.2016 16:00

Slovensko má šťastie, že má v ťažkých časoch pri preberaní predsedníctva na čele diplomacie vynikajúceho profesionála, hovorí rakúsky publicista maďarského pôvodu Paul Lendvai.

Španielsko, voľby

Španieli volia parlament, chcú ukončiť patovú situáciu

26.06.2016 15:59

Občania Španielska hlasujú v predčasných parlamentných voľbách, ktoré by mali ukončiť už šesť mesiacov trvajúcu patovú politickú situáciu.

Maďarič

Maďarič: Vieru v EÚ nestratili len Briti

26.06.2016 15:31

Vieru v Európsku úniu nestratila len Veľká Británia, ale aj veľká časť z jej ostatných členov, povedal minister kultúry SR Marek Maďarič.