Najväčšie zmeny sa diali podľa ZOJ na Najvyššom súde (NS) SR. Jeho predsedníčka Daniela Švecová za uplynulý rok prijala opatrenia, ktorými sanovala mnohé problémy zanechané jej predchodcom. Nastavila vyvážený rozvrh práce, vrátila sudcom ich špecializáciu. Najvyšší súd sa po dlhých rokoch posilnil kvalitnými sudcami z krajských súdov. Zbierka rozhodnutí súdov SR a stanovísk najvyššieho súdu sa začala obohacovať o významné rozhodnutia, ktoré majú schopnosť vplývať na zabezpečenie jednoty a zákonnosti rozhodovania súdov na nižších stupňoch. V kolégiách došlo k zjednocovaniu rozdielnych rozhodnutí senátov.
„Všetky tieto zmeny bude mať šancu spoznať v blízkej budúcnosti konečný spotrebiteľ justície, teda ten, kto sa na ňu obráti s dôverou, že rozhodne o veci zákonný sudca, a to spravodlivo a v primeranej lehote,“ veria sudcovia zo združenia Za otvorenú justíciu. Za pozitívum ZOJ považuje aj to, že predsedníčka NS SR začala dialóg s mimovládnou organizáciou VIA IURIS o výsledkoch prieskumu verejnej mienky o dôveryhodnosti justície a pokúša sa v spolupráci s ňou hľadať riešenie, ako justícii vrátiť dôveru.
K zmene došlo i na pôde Súdnej rady SR v súvislosti s odchodom Štefana Harabina z postu predsedu a z rady vôbec, najmä k skultivovaniu jej zasadnutí. “Súdna rada preukázala, že vie vecne diskutovať o problémoch v justícii, aj napriek rôznym názorovým prúdom, a dokáže prijať účinné nástroje na riešenie najvypuklejších problémov v justícii,“ zdôrazňuje sa ďalej v hodnotení. Za najvýznamnejšie považuje ZOJ prijatie Zásad výberu sudcov a Zásad sudcovskej etiky, ktorých prijatie združenie presadzovalo od svojho vzniku v roku 2009.
„V podobe, v akej boli prijaté, dávajú nádej, že sa stanú vnútornou výbavou sudcov a nástrojom na regulovanie etického správania sa sudcov, ale tiež nástrojom na vytesnenie tých, ktorí ich budú hrubo porušovať,“ uvádza sa ďalej v hodnotení. ZOJ je presvedčená, že prijatím Zásad sudcovskej etiky a ich dodržiavaním môže justícia získať na svojej dôveryhodnosti. Na druhej strane ako negatívum združenie označilo rozhodovanie súdnej rady o nomináciách na najvýznamnejšie posty na medzinárodné súdne inštitúcie, kde napriek ponuke kvalitných a uznávaných autorít nominovala kandidátov, ktorí takéto požiadavky nespĺňali.
Súdna rada by mala byť podľa ZOJ mostom medzi verejnosťou a justíciou, medzi politikmi a sudcami. Aj vzhľadom na jej zloženie a len jej čiastočnú obmenu túto rolu nedokázala v uplynulom roku naplniť. Nevyvinula dostatočný tlak na politikov na presadenie účinných nástrojov na riešenie zaťaženosti sudcov, na personálne posilnenie poddimenzovaných súdov. Kým členovia súdnej rady – predsedovia súdov dokázali riešiť personálne problémy svojich vlastných súdov, súdna rada nedokázala presvedčiť ani svojich sudcov, že dokáže byť principiálna pri riešení problémov zaťaženosti súdov a ich personálnom posilňovaní najmä tých, ktorí svojich zástupcov v súdnej rade nemajú, myslia si členovia ZOJ. Súdna rada nebola schopná verejnosti ani sudcom objasniť svoj postup pri predkladaní návrhov prezidentovi republiky na odvolanie sudcov, ktorí dosiahli vek 65 rokov, čo rozhodne neprispelo k jej dôveryhodnosti.
Za negatívum považuje ZOJ aj Národnou radou SR schválené politické nominácie kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR, pričom sú vážne dôvody na znepokojenie z politického zápasu o charakter ústavného súdu.