V Česku cestujú lacnejšie ako v Bratislavskom kraji

Systém fungujúci u nás sa navyše podľa odborníka ani nedá nazývať integrovaný. Tvrdí, že ide len o slabý pokus, ktorý má za cieľ pod rúškom chaosu zvýšiť cenu cestovného.

Okrem českej metropoly je dnes integrovaný celý Stredočeský kraj. Ľudia tam využívajú jednotný lístok na cestu metrom, mestskou hromadnou dopravou, prímestskými autobusmi a vlakmi. Podobný systém je vytvorený aj v Juhomoravskom kra­ji.

Český princíp je podobný slovenskému. Kraj je rozdelený na niekoľko tarifných zón a cestovné lístky si cestujúci volia podľa toho, koľko zón plánujú precestovať a za aký čas. Podobne ako cestujúci v Bratislavskom kraji môžu využívať jednorazové lístky alebo predplatné, takzvané električenky. Rozdiel je však v tom, že okolie Bratislavy tvorí až šesť zón, pričom okolie Prahy lemuje len jedna tarifná zóna. V praxi to znamená, že ľudia v Česku precestujú v rámci jednej zóny väčšie územie ako tí v Bratislavskom kraji. „My máme tarifné zóny v tvare kružníc okolo Prahy, ktoré už ďalej nerozdeľujeme na čiastkové zóny,“ vysvetľuje hovorca Pražskej integrovanej dopravy Filip Drapál.

Do projektu v Stredočeskom kraji sú zapojení nielen štátni prepravcovia, ale aj viaceré súkromné spoločnosti. „Na začiatku, pred 15 rokmi, spolupracovali pražský dopravný podnik a železnice. Postupne sa pridávali súkromní prepravcovia. Cestujúci dnes môžu ľubovoľne jazdiť a prestupovať,“ priblížil Drapál, podľa ktorého je momentálne do systému zapojených 13 autobusových prepravcov.

To, že cestujúci môžu voliť spomedzi viacerých dopravcov a precestujú väčšie územie, sa do cien lístkov nepremietlo. „Najlacnejší lístok je 15-minútový a stojí 12 českých korún (0,44 eura, pozn. red.). Platí v dvoch pásmach,“ uviedol Drapál. Lístok s rovnakou platnosťou stojí u nás 0,70 eura. Ak porovnáme ceny ostatných jednorazových lístkov, cestovné v rámci Bratislavskej integrovanej dopravy je v priemere takmer o 30 percent vyššie ako v Prahe. Podobne je to aj v prípade predplatných lístkov. Šesťzónový lístok na 90 dní stojí u našich susedov po prepočte 133,12 eura, za rovnaký si u nás vypýtajú 144,50 eura.

Dôchodcovia nad 70 rokov podobne ako v Bratislavskom aj v Stredočeskom kraji cestujú bezplatne, nemusia si vystáť rad pri vybavovaní čipovej karty. „Cestujúcim sa stačí preukázať sa občianskym preukazom,“ zdôraznil Drapál.

V porovnaní s Českom sa u nás nedá hovoriť o integrovanej doprave, myslí si Ondrej Matej, predseda správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo. „Teraz sa v Bratislave bavíme len o nejakom jednotnom cestovnom lístku, o nejakých trasách, na ktorých sa tvárime, že autobusy plynule nadväzujú na vlaky, ale vôbec to nie je pravda. Skôr mi to pripadá tak, že pod rúškom integrovanej dopravy sa len snažia dopravcovia získať viac peňazí od cestujúceho,“ tvrdí Matej. Integrovaná doprava v Prahe sa podľa neho snažila udržať nízke cestovné, aby presvedčili ľudí presadnúť z áut do verejnej dopravy. Na Slovensku zavedenie systému vyvolalo opačný efekt.

„V Česku nenájdete autobus, ktorý by stál na miestach, kde vlak. Oni pochopili, že keď autobusové kapacity využijú na pokrytie miest, odkiaľ premávajú spoje len dvakrát denne, zahustia dopravu a ľudia budú do krajských miest dochádzať namiesto áut autobusmi,“ mieni Matej.

Za pravdu mu dáva aj Bratislavčanka Janka, ktorá sa nedávno vrátila z dovolenky v Berlíne. „Tam je integrovaná doprava skutočne integrovaná. Spoje na seba nadväzujú, človek nemusí tŕpnuť, či stíha prestup na ďalší spoj,“ opísala. Podľa nej sa v Berlíne bez akýchkoľvek problémov zorientujú aj cudzinci. Pravidlá cestovania sú v porovnaní s bratislavskými jasnejšie, prehľadné a všade sú mapy, v ktorých sa cestujúci vyznajú.

Podľa Mateja by sa malo do integrovanej dopravy zapojiť viac dopravcov. Dnes sú na území Bratislavského kraja integrovaní traja dopravcovia – Dopravný podnik Bratislava, Slovak Lines a Železničná spoločnosť Slovensko.

O účasť v projekte prejavili záujem aj ďalší prepravcovia, ale Bratislavská integrovaná doprava (BID), ktorá zastrešuje zavedenie nového systému, ich do zoznamu nezaradila. Medzi nimi bola aj SAD Dunajská Streda, ktorej linky premávajú do Bratislavy. „To, že my máme záujem o účasť v integrovanej doprave, je jedna vec a druhá je, že podmienky určuje BID,“ povedal generálny riaditeľ SAD Michal Humeník. Podobný záujem by podľa neho mali aj SAD Trnava a SAD Skalica.

SAD Trnava je súčasťou skupiny Arriva. Tá podľa PR manažérky spoločnosti Petry Heleczovej podporuje integrovanú dopravu v celej Európe, ale na rokovania BID pozvaná nebola. „A to napriek tomu, že verejne deklarovala svoj záujem byť súčasťou integrovaného systému,“ prezradila Helecz.

Prečo s nimi Bratislavská integrovaná doprava nepočítala? „O zapojení sa do integrovaného dopravného systému Bratislavského kraja sme rokovali s viacerými zástupcami dopravcov a objednávateľov lokálnej verejnej dopravy,“ reagovala Eva Kukurová, hovorkyňa spoločnosti BID. Tvrdí, že nateraz je prioritou akciovky plynulo preniesť cestujúcich zmenami v doprave, a preto budú rokovania s ďalšími dopravcami pokračovať neskôr.

Zavedenie integrovanej dopravy v Bratislavskom kraji sprevádza chaos odo dňa jej spustenia 1. novembra. Cestujúci sa sťažovali na zvýšené cestovné, neskoro spustenú informačnú kampaň, chybné lístky i nenadväzujúce spoje. „U vás sa to spustilo všetko naraz a u nás to bolo postupne. Čím viac vecí sa spustí naraz, tým viac je s tým komplikácií,“ zdôvodnil Drapál.