Rok po vzbure vedcov zo SAV

Vyšli do ulíc, aby protestovali proti škrtom zo strany štátu a vzbúrili sa proti vedeniu. Viac peňazí vedci zo Slovenskej akadémie vied síce nedostali, rok po protestoch sú však spokojnejší. Štát im teraz garantuje najmenej 60 miliónov eur ročne a podľa nich je komunikácia vnútri akadémie lepšia. Vedenie najnovšie chystá upratovanie, ktoré by mohlo viesť k redukcii ústavov.

29.12.2015 12:00
protest SAV pred parlamentom Foto: ,
Protest pracovníkov SAV pred budovou Národnej rady v novembri 2014.
debata (12)

Stále sa zmenšujúci rozpočet pre SAV, slabá argumentácia, ale aj spôsob komunikácie boli medzi hlavnými dôvodmi, prečo vedci zastúpení v sneme vlani v decembri rozhodli o odvolaní vtedajšieho šéfa Jaromíra Pastoreka. Začiatkom roka sa jeho nástupcom stal niekdajší podpredseda Pavol Šajgalík.

„Vedenie je transparentnejšie a dôveryhodnejšie ako predošlé. Čo sa týka financovania, je to lepšie, aj keď to nie je veľká výhra. Ale aspoň sa zastavil trend, že máme stále menej a menej," hovorí Fedor Gömöry z Elektrotechnic­kého ústavu SAV, člen snemu, ktorý bol jednou z tvárí protestov.

„Konečne nemusíme protestovať, pretože návrh rozpočtu by bol zrazu nižší ako predchádzajúci rok. No aj tak stále nejaké financie chýbajú a nevystačí to na všetky potreby," reagovala Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu SAV. Komunikácia vnútri akadémie je však podľa nej teraz demokratickejšia, voči novému vedeniu sa človek podľa nej nemusí cítiť „sústavne ako na nejakom vojnovom poli". Na druhej strane najmä pre spoločenské a humanitné vedy sa podľa nej výrazne veľa nezmenilo. „Neustále sa zdôrazňuje potreba spolupráce s priemyslom. Je to taký ekonomický výklad vedy," dodala Kusá.

Hodnotiť bude zahraničie

Jednu z priorít sa novému vedeniu SAV podarilo dosiahnuť začiatkom leta, keď Šajgalík s ministrom školstva Jurajom Draxlerom podpísal zmluvu, ktorá tri roky garantuje financovanie SAV na úrovni minimálne 60 miliónov eur ročne. V predchádzajúcich rokoch mala naplánovaný rozpočet na podobnej úrovni, po škrtoch však vždy prišla asi o 10 miliónov. „Netvrdím, že nás to vymršťuje do nejakého extrémneho rozvoja, ale vytvára to príležitosť pokojne si za tie tri roky upratať aj doma a urobiť kroky, ktoré nás povedú k lepším výkonom. Teda dosiahnuť istú integráciu vedeckých smerov, laicky povedané zníženie počtu ústavov," hovorí Šajgalík.

Garantovaných 60 miliónov eur ročne vystačí podľa neho na základný chod. Od budúcej vlády chce však žiadať, aby niektoré vedné smery viac podporila. O tom, ktoré by to mali byť, by sa malo rozhodnúť aj na základe budúcoročného hodnotenia ústavov zahraničnými expertmi. Ich výber bude v rukách podpredsedníčky pre výskum vo Fínskej akadémii vied Marie Makarov. „Robila podobné hodnotenia v Bulharsku a nedávno v maďarskej grantovej agentúre. Bude šéfkou medzinárodného panelu expertov, pričom má úplnú slobodu vytvoriť si ten panel podľa štruktúry SAV," vysvetlil Šajgalík. Takto chce predísť tomu, aby výsledky „známkovania" neboli neskôr spochybňované – napríklad výhradami, že hodnotiacu komisiu si vyberali sami.

Problém majetok

Najväčšia očakávaná zmena, pri ktorej sa z jednotlivých ústavov mali stať od januára 2016 verejné výskumné inštitúcie, sa však nenaplnila. Príslušný zákon, ktorý na to pripravil rezort školstva, bol nachystaný na schvaľovanie na jar, vláda však o ňom doteraz nerokovala. Zablokovaný zostal na Úrade vlády, výhrady k nemu mal zbor poradcov premiéra, v ktorom je aj bývalý šéf akadémie Jaromír Pastorek.

Zákon mal priniesť ústavom viac možností financovania, a to aj cez väčšie prepájanie výskumu s praxou, napríklad vytváranie spoločných podnikov s firmami. Ako verejné výskumné inštitúcie mali získať podobné postavenie ako verejné vysoké školy, teda za istých podmienok si brať aj úvery a nakladať s vlastným majetkom.

Na sneme SAV v decembri 2014 odvolali... Foto: Ivan Majerský, Pravda
SAV, Pastorek Na sneme SAV v decembri 2014 odvolali vtedajšieho predsedu akadémie Jaromíra Pastoreka.

Práve majetok, ktorý SAV v súčasnosti len spravuje, je zrejme najväčším kameňom úrazu. Na horúcej linke diskusií medzi rezortom školstva, Úradom vlády a akadémiou sa na jeseň riešilo najmä to, že neprejde na jednotlivé ústavy celý. „Upozorňovali sme, že nejaký majetok však potrebujeme a pripravili sme v paragrafovej forme prílohu zákona, kde sme vymedzili to, čo nevyhnutne potrebujeme. Okrem prístrojov, strechy nad hlavou aj pozemky, ktoré s tým súvisia," poznamenal Šajgalík. Vopred pritom dostali upozornenie, že kongresové centrá v Smoleniciach a Starej Lesnej do zoznamu dávať nemajú. „Pod tlakom času a udalostí, ako aj v snahe dosiahnuť štandardnú formu hospodárenia, aj keď neradi, sme s tým súhlasili. Naproti tomu sme vyslovili jedinú striktnú požiadavku, a to, že areál na bratislavskej Patrónke musí zostať nedotknutý, lebo ho považujeme za srdce SAV. S pravdepodobnosťou blížiacou sa istote to na tomto spadlo a zákon doteraz nebol vládou prerokovaný," myslí si Šajgalík.

Rezort školstva tvrdí, že po rokovaní so zborom poradcov premiéra a ministerstvom financií pripravilo upravený návrh zákona. „Týmto boli ustanovenia ohľadom nakladania s majetkom nastavené tak, aby bolo pod čo najväčšou kontrolou zo strany štátu," uvádza rezort školstva. Kedy bude však zákon schválený, nie je jasné, isté je len to, že do parlamentných volieb to nebude.

Na túto zmenu sa chystali najmä technicky zamerané smery, ktoré majú väčší potenciál na spoluprácu so súkromným sektorom. To, že sa odkladá, považuje Fedor Gömöry z Elektrotechnic­kého ústavu SAV za vizitku politikov. „Ako vedecká komunita sme urobili, čo sa dalo, vydiskutovali sme si to, povedali sme, čo by nás posunulo ďalej. A keď to mali politici zrealizovať, zostalo to visieť. Takto zostávame v zastaranom systéme," zhodnotil Gömöry. Pripomenul, že premenou prešli už verejné vysoké školy, aj akadémie v susedných štátoch. „Vieme, že sa transformovať zrejme budeme, len nevieme kedy. Táto neistota je zbytočné odčerpávanie energie," poznamenal.

Novým predsedom SAV sa v januári 2015 stal... Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Pavol Šajgalík, SAV Novým predsedom SAV sa v januári 2015 stal Pavol Šajgalík.

Reforma by pritom priniesla viaceré výhody. Väčšiu slobodu ústavov pri rozhodovaní sa o počte pracovníkov a spôsobe ich odmeňovania podľa kvality. Ďalej možnosť pre mladých vedcov založiť si pri ústave firmu. Ak by sa to podarilo, na Slovensku by možno vo výskume zostalo robiť viac ľudí.

„Napríklad ak skupina ľudí vyvinie nejaké špeciálne lepidlá, mohli by si pri ústave založiť malú firmu – startup. Ústav by do toho vkladal know-how ľudí, ktorí tam robia, dal by im priestory, prístroje. Mohli by získať externé zdroje a vznikol by nejaký spoločný podnik, ak ten by časom bol ekonomicky stabilný, odtrhol by sa vo forme spin-offu," objasnil Šajgalík.

Spájanie len dobrovoľne

Znižovanie počtu ústavov, do ktorého akadémiu tlačili v rámci reformy verejnej správy rezorty vnútra a financií, sa podľa Šajgalíka nebude robiť nasilu. Niektoré sa však napokon počas roka dobrovoľne spojili, celkovo ich je 49, teda o sedem menej. Pastorek pred svojím odvolaním hovoril o zlučovaní ústavov do 12 celkov, Šajgalík o konkrétnom čísle odmietol špekulovať.

„Niektoré ústavy sa zlúčili, ale je to na dobrovoľnej báze. Nie je to diktované zhora. To je podstatný rozdiel," pripomenul Gömöry. Aj Elektrotechnický ústav, kde pracuje, sa pôvodne mal spojiť s Matematickým ústavom, Fyzikálnym ústavom, Ústavom anorganickej chémie a Ústavom polymérov. „To bol nezmysel, ale našťastie sa o tom už nehovorí. Názor našej vedeckej rady, aj môj, je ten, že sme dostatočne veľký ústav na to, aby sme boli životaschopní samostatne," uzavrel Gömöry.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #financie #SAV #veda a výskum