Niektorí poslanci, ktorí nekandidujú, majú dobré miesto zabezpečené už teraz. Vieru Tomanovú zo Smeru parlament zvolil za komisárku pre deti na obdobie šiestich rokov ešte začiatkom decembra. Aj keď hovorila, že sa poslaneckého mandátu hneď vzdá, urobí tak až ku koncu decembra. Namiesto nej tak nenastúpi náhradník Antonín Cicoň, pretože sa čaká už len na slávnostnú schôdzu, ktorá zavŕši volebné obdobie pred marcovými parlamentnými voľbami. Rovnako súčasná poslankyňa za Smer Anna Vitteková nastúpi od januára na pozíciu podpredsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov.
Ďalší poslanec Smeru Anton Martvoň zatiaľ svoju budúcnosť nerieši. „Myšlienkami som inde. Narodila sa mi dcéra. Či už sa vrátim do advokácie, alebo budem ďalej pôsobiť v akademickej sfére, ešte uvidím,“ povedal. Dodal, že ak mu strana dá dôveru v budúcnosti pôsobiť v inej oblasti, Smeru je k dispozícii. Nezaradenie Martvoňa na kandidačnú listinu Smeru bolo prekvapením. V zákulisí sa hovorilo, že dôvodom malo byť donášanie bulváru na straníckeho kolegu, poslanca Andreja Kolesíka.
Nezaradený poslanec Marián Kvasnička, ktorý pôvodne kandidoval za KDH, chce pokračovať v tom, kde sa cíti doma. „Pracoval som dvadsať rokov v galerijnom prostredí, odvtedy som aj súdnym znalcom pre výtvarné umenie. To je široký terén, ktorý som dal trošku do úzadia. Robil som v školstve ako riaditeľ cirkevného gymnázia a predtým v Bazovského galérii. Určite nebudem pôsobiť v politike, lebo to je pre mňa jedna veľká dezilúzia, najmä v tej podobe, ako sa pestuje na Slovensku,“ uviedol. Kresťanská demokratka Monika Gibalová pred príchodom do parlamentu pracovala v sociálnej oblasti. „Zaradím sa niekde týmto smerom,“ povedala o svojich plánoch.
V parlamente končia bývalé stranícke špičky SDKÚ. Bývalý predseda Mikuláš Dzurinda sa už dlhý čas k domácej politike takmer vôbec nevyjadruje a už vôbec nie k svojej materskej strane. Ochotný je hovoriť jedine o zahraničnej politike. Už vyše dvoch rokov je prezidentom Centra pre európske štúdie, čo je politický thin-tank Európskej ľudovej strany. V parlamente končí aj Dzurindovo politické dvojča, exminister financií Ivan Mikloš. V súčasnosti radí ukrajinskej vláde, je poradcom ministerky financií a ministra hospodárstva. Zhruba desať dní v mesiaci pôsobí na Ukrajine. „Stal som sa znovu prezidentom think-tanku MESA 10 a budem robiť to čo celý život. Pomáhať s reformami, keď nie u nás, tak v zahraničí. Odchádzam z politiky, ale určite nie z verejného priestoru na Slovensku,“ vyjadril sa pre Pravdu Mikloš.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
V parlamente už nebude ani dlhoročná politička SDKÚ Magda Vášáryová. Spomenula, že má viacero aktivít. Je predsedníčkou ženského spolku Živena, mieni sa ďalej angažovať v inštitúte pre kultúrnu politiku Via Cultura. „Vydávam každý štvrťrok časopis Kultúrny kyslík o kultúrnej politike. Ešte aj pán minister Maďarič ho číta, ako nedávno povedal,“ povedala Vášáryová.
V minulosti sa už stalo, že niektorí exposlanci si hľadali zamestnanie aj s pomocou úradu práce. Po voľbách roku 2012 to bola napríklad poslankyňa KDH Mária Sabolová. Vo výhode sú napríklad lekári, advokáti či vysokoškolskí učitelia, ktorí sa popri poslaneckom mandáte venovali aj pôvodnému povolaniu. Sú však aj takí poslanci, ktorí sa dlhé roky okrem politiky inou prácou nezaoberali, uplatnenie si budú hľadať ťažšie. To isté však riešia aj desaťtisíce iných ľudí, až na to, že nemajú k dispozícii lukratívne odstupné. Politológ Juraj Marušiak pripomína, že v slovenských pomeroch boli poslanci nadštandardne platení aj s výhodami. "Treba si uvedomiť, že nevykonávali klasické zamestnanie, ale službu v prospech verejnosti,“ uviedol politológ.
Celkovo spolu s paušálnymi náhradami bratislavský poslanec zarábal mesačne 3 346 eur a mimobratislavský 3 576 eur. Základný plat zákonodarcov je 1 961 eur. Poslanec, ktorý bol v parlamente aspoň päť mesiacov a menej ako päť rokov, má nárok ešte na dva mesačné platy, čo je 3 922 eur. Ten, kto strávil v parlamente aspoň päť rokov a viac, dostane tri platy, teda 5 883 eur. Okrem toho si môžu zákonodarcovia nechať osobný počítač s tlačiarňou, ktorý im štát poskytol na začiatku volebného obdobia.
Čo chýba? Ideály
Za poslaneckými lavicami sa im cnieť nebude. Naznačili to viacerí odchádzajúci poslanci, ktorých Pravda oslovila s otázkou, ako budú spomínať na roky prežité v Národnej rade. Porovnávať demokratické parlamenty s odstupom času môže poslanec a ekológ Mikuláš Huba. V rokoch 1990 až 1992 bol v slovenskom parlamente za Stranu zelených. Teraz kandidoval za Obyčajných ľudí, ale vlani z Matovičovho klubu obyčajných odišiel. „Súčasný parlament je profesionálnejší, keďže vtedy sme tam boli samí politickí amatéri. Ale na druhej strane mi tu chýbali akékoľvek ideály, entuziazmus. Teda to, čo bolo v prvom parlamente ako dedičstvo nežnej revolúcie. Teraz to vyprchalo a prevládol totálny pragmatizmus, stranícka disciplína, niekedy záhadné rozhodnutia jednotlivých strán a poslancov. Mal som teda z parlamentu oveľa horší dojem ako pred dvadsiatimi piatimi rokmi,“ zhodnotil Huba.
Poslanec Marián Kvasnička v Národnej rade skončil v skupine nezaradených poslancov, pôvodne bol v klube KDH. Život zákonodarcu zažíval od volieb roku 2010. V minulosti pôsobil dvadsať rokov ako komunálny a župný poslanec. „Tu v parlamente je uhol pohľadu iný, ja ho nemám rád. Volám ho zvýraznený dualizmus. Teda videnie my a oni. My majstri sveta, frajeri a na druhej strane grobiani, hulváti a zlodeji. Svet nikdy takýto jednoduchý nebol, aj keď nepopieram, že roztržka je pre politiku zaujímavá,“ povedal Kvasnička. Podľa neho však takéto videnie veci nerieši.
Kresťanská demokratka Monika Gibalová uviedla, že desať rokov je málo, ale dosť na mandát poslanca. Presne toľko bola v parlamente. „Boli tu aj ťažšie chvíľky. Vcelku si budem dobre spomínať na tie veci, keď sa mi podarilo niečo presadiť alebo posunúť dopredu. Čo nie, budú musieť dotiahnuť do konca kolegovia,“ dodala.
Viera Tomanová zo Smeru povedala, že pre ňu parlament nie je, viac ju zaujíma výkonná moc, kde môže presadiť konkrétne kroky. „Jeden človek nedokáže v parlamente presadiť nič. Keď vás tá mašinéria zošrotuje, je to o tom, že nemôžete splniť, čo by ste chceli,“ poznamenala. Bývalý top politik SDKÚ Ivan Mikloš len stroho povedal, že ak porovná náš parlament s ukrajinským, z toho slovenského „má veľmi dobrý dojem“.