Fiasko linky proti korupcii

Protikorupčné linky začali fungovať v trinástich štátnych zariadeniach začiatkom júna. Ide o e-mailové adresy, na ktoré môžu pacienti napísať, ak si od nich zdravotník vypýta úplatok alebo sľubuje nejakú výhodu za protislužbu. Minister zdravotníctva Viliam Čislák ich vtedy prezentoval ako nástroj na boj s korupciou. Krátko po ich spustení denník Pravda upozornil, že v niektorých prípadoch tieto e-mailové schránky dozorujú riaditelia nemocníc a môže sa stať, že podnety na nich alebo ich obľúbených podriadených nemusia byť skutočne preverené.

Denník Pravda oslovil všetkých trinásť nemocníc s otázkou, koľko sťažností na pochybné praktiky zamestnancov pacienti nahlásili a ako boli spracované. Odpovedalo sedem, z nich ako jediná nemocnica v Prešove za sedem mesiacov zaevidovala tri podnety, ostatné ani jeden.

Odosielatelia troch e-mailov však zrejme neboli spokojní s tým, ako s nimi prešovská nemocnica naložila. Sťažnosti vyhodnotila ako neopodstatnené. „Z výsledku preverenia týchto podnetov nevyplývali skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, prípadne iný delikt," zdôvodnila hovorkyňa Fakultnej nemocnice v Prešove Renata Cenková. Za ich vybavenie zodpovedal podľa Cenkovej právnik, ktorý spolupracuje s oddelením kontroly a sťažností. Ten podľa postupu, ktorý si stanovila nemocnica, najprv o sťažnosti informuje vedenie. Potom sa k nej vyjadrí zamestnanec, ktorého sa týka. „Po prijatí vyjadrenia od dotknutej osoby zodpovedná osoba vyhodnotí dostupné informácie, prípadne zvolí ďalší postup smerujúci k prevereniu podnetu," opísala Cenková.

Na ostatné linky sa pacienti neobracali. „Zatiaľ sme nezaznamenali ani jeden podnet," reagovala hovorkyňa Fakultnej nemocnice v Nových Zámkoch Ľubica Juríková. Podobné odpovede prišli aj z Trenčína, Banskej Bystrice i z Bratislavy.

Aj napriek nízkemu počtu sťažností vníma ministerstvo zavedenie e-mailových schránok ako ústretový krok smerom k pacientom. „Hodnotiť zmysel tohto opatrenia na základe množstva prijatých podnetov sa nám nejaví náležité. Dovolíme si tvrdiť, že uvedené opatrenie má zmysel aj pri jednom pacientovi s jedným podnetom. O korupcii v zdravotníctve sa veľa hovorí, ale už málokto je ochotný aj reálne pomenovať konkrétnosti," mieni hovorca rezortu Peter Bubla.

Podobnú linku má zriadenú aj ministerstvo od roku 2011. Do schránky korupcia@health.gov.sk bolo tento rok doručených 65 e-mailov. Len dva sa napokon dostali do rúk polície.

Podľa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov Kataríny Kafkovej verejnosti viac vyhovujú internetové portály, na ktorých ľudia môžu lekárov hodnotiť anonymne. „Pacient skôr napíše anonymne svoje skúsenosti,“ mieni Kafková. Dodala, že ľudí od nahlasovania korupcie odrádza aj nízka vymožiteľnosť práva. „Ťažko sa to dokazuje a málokto si dá tú námahu. Ľudia už rezignovali a takisto sa boja, že prídu o odborníka a nebudú mať nikoho, kto im odoperuje blízkeho," priblížila.

„Predstava, že protikorupčné linky zriadené v nemocniciach vyriešia celospoločensky zakorenený problém korupcie v zdravotníctve, je naivná. Takýto nástroj môže pomôcť, ale mal by byť súčasťou komplexných systémových opatrení," poukazuje advokát Ivan Humeník z advokátskej kancelárie h&h PARTNERS. Podľa neho by mali pacienti v prvom rade vedieť, čo je korupčným správaním. „Akonáhle presne nevieme, čo je korupciou, tak nie je ani možné takéto správanie hlásiť, respektíve sa ho vyvarovať," vysvetlil Humeník. Upozornil, že medzi prejavom vďačnosti a korupčným správaním je často tenká hranica a prioritné je, aby ju ľudia vedeli rozpoznať.

Podľa Humeníka by v boji s korupciou skôr pomohlo, keby sa vytvoril nezávislý orgán, ktorý by dohliadal na dodržiavanie práv pacientov. „Išlo by o pacientskeho ombudsmana, nezávislú osobu, ktorá by nemala priamy závislý vzťah k jednotlivým zdravotníckym zariadeniam," priblížil advokát. Ombudsman by oproti policajným zložkám predstavoval mäkšiu formu riešenia korupčného správania v zdravotníctve. „Možno práve tento fakt by vyvolal väčšiu dôveru pacientov voči nemu," doplnil.

Analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Dušan Zachar poukazuje na to, že najúčinnejšie je nahlasovanie korupcie priamo na polícii. „Má zákonné páky na to, aby kauzu dotiahla do nejakého záveru. Nemocnice sú často v konflikte záujmov a neviem si dobre predstaviť, pre koho by bolo vhodné sa obracať na protikorupčnú linku nemocnice na úkor kontaktovania polície," tvrdí analytik. Pripomenul, že nemocnica tak či tak musí korupciu nahlásiť na polícii a pre pacienta je zbytočné ísť takouto okľukou. Priznáva však, že zriadenie e-mailovej schránky nič nestojí a je určitým posolstvom v zmysle, že „korupcia nám vadí". „Aj keď reálne kroky, ktoré sú často v absolútnom protiklade s týmto posolstvom, ho potom negujú," dodal Zachar, podľa ktorého je „prisilná káva" prezentovať protikorupčné linky ako účinný nástroj v boji proti korupcii.

Denník Pravda po zavedení protikorupčných liniek zistil, že v troch nemocniciach sú priamo pod dozorom riaditeľov, v piatich zariadeniach ich majú na starosti úseky kontroly a sťažností, v štyroch právne oddelenia, v jednej nemocnici je to vedúca organizačného odboru.

Na to, aby podnety pacientov neskončili zametené pod kobercom a aby nedochádzalo k ich zneužitiu, mali by ich kontrolovať školení ľudia, nie lekári alebo zdravotné sestry. Prístup k e-mailovej schránke by mali mať najmenej dvaja, aby sa zabezpečila ich vzájomná kontrola.