Ale sú tu aj iní – pôvodne komiksové postavy ako Superman či Spiderman. Podľa publikácie, ktorá mala učiteľom pomáhať pri hodinách mediálnej výchovy, však treba byť pri nich – podobne ako pri rôznych reality šou – na pozore.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka: Harry je nevinný
„Prevaha tohto typu kultúry, prichádzajúca na Slovensko zásluhou globalizačných tendencií z USA a zo západnej Európy, zapríčiňuje novodobé problémy v správaní sa mládeže a detí v podobe diskriminácie slabších a zdravotne postihnutých, príslušníkov národnostných menšín, chudobnejších. S tým súvisí šikanovanie, drogy, alkohol, kriminálna trestná činnosť, sexuálne násilnosti, ba aj vraždy,“ takto hodnotí sci-fi či fantasy filmy, ale aj reality šou publikácia Mediálna výchova v školskom vzdelávacom systéme, ktorú v roku 2013 vydalo Metodicko-pedagogické centrum.
Naozaj neviem, čo je zlé na Potterovi. Je to čarodejník, ktorý ovplyvnil celú generáciu – jeho etika, morálka, hodnoty.Mária Tóthová-Šimčáková, detská psychologička
Hrdinom dnešnej mládeže podľa tohto materiálu už nie je Jánošík ani vojenskí vojvodcovia, ale Rambovia, Spidermani, Supermani a iné postavy z animovaných i hraných seriálov či tzv. rodinných filmov. „K vytváraniu tohto druhu idolov prispeli novodobé románové, filmové a televízne diela, ktoré v posledných rokoch zasiahli aj Slovensko, teda Pán prsteňov, Hastrošovci, Harry Potter, Bibi Blonsberg a pod.,“ píše sa v nej.
Príručka k mediálnej výchove sa používa na školeniach učiteľov základných škôl, na jej vydanie išli peniaze z eurofondov. Vyšla v elektronickej podobe. „Slúžila ako učebný zdroj pre diskusiu. Text pred vydaním posudzovali kvalifikovaní recenzenti a odporučili ju vydať,“ tvrdí ministerstvo, ktoré podčiarklo, že nejde o jeho publikáciu. Koľkí učitelia sa s názormi v nej stotožnili a využili ich na hodinách, nie je jasné. Riadiť sa nimi však nemusia.
„Naozaj neviem, čo je zlé na Potterovi. Je to čarodejník, ktorý ovplyvnil celú generáciu – jeho etika, morálka, hodnoty,“ vraví detská psychologička Mária Tóthová-Šimčáková. Pripomína, že v každom období majú deti svojich hrdinov. „A či sa nám to páči, alebo nie, Janko Hraško ani Jánošík to pre moderné deti nebudú,“ dodala.
Foto: CONTINENTAL FILM
S malým čarodejníkom Potterom mali problém už pred rokmi viaceré cirkvi, podľa nich podporuje okultizmus, jeho odporcovia zároveň zdôrazňujú, že z Pottera sa stal marketingový trhák – bol na hračkách, školských potrebách i oblečení.
Do pozornosti autorov mediálnej výchovy sa dostali aj bábiky Barbie, ktorých záplava podľa nich do istej miery vytláča domáce produkty a rozprávky či rozprávkové postavy. Pri klasických rozprávkach ako Popoluška, Šípková Ruženka či Snehulienka im zasa prekážalo, že sú „odeté do disneyovského šatu“.
Najväčšiu kritiku si však vyslúžili televízne reality šou. Vraj sú nebezpečné v tom, že ponúkajú pseudorealitu, štylizáciu a otvorene manipulujú s divákom. Publikácia tak učiteľom odporúča, aby deti na hodinách mediálnej výchovy upozorňovali na hrozby, ktoré prinášajú tieto typy programov.
Pri SuperStar si napríklad všíma spôsob hodnotenia súťažiacich. „Tínedžeri prechádzajú cez sito prísnej poroty, ktorá sa zabáva na rozpakoch spevákov, provokuje ich, ponižuje a vysmieva sa im. Nechá ich prejsť krížovou cestou a oni ju v pokore prijímajú s vidinou budúcej slávy. Tento americký spôsob hodnotenia (v USA je ešte krutejší) zaručuje zisk pre mediálny manažment a zábavu pre divákov. Je to ako korida v metaforickej podobe. Neráta sa s traumou, ktorú si mnohí, hlavne menej úspešní účastníci odnášajú často na celý život,“ zdôrazňuje materiál.
Priestor dostalo aj zhodnotenie publika v tejto speváckej súťaži. „Na koncertoch stojí, kníše sa do taktu, spieva, hystericky vykrikuje a omdlieva, vystupujúci je zasypávaný plyšákmi atď., podobne ako na amerických podujatiach,“ pripomína publikácia. Za úspech SuperStar u verejnosti podľa jej autorov môže okrem iného aj chýbajúca pôvodná populárna tvorba pre deti. Tvrdia, že nemáme detské piesne ani choreografie, folklór je už iba vecou istej skupiny nadšencov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Detská psychologička však upozorňuje, že vplyv médií na deti a ich správanie je predsa len o niečo zložitejší. „Treba sa pozrieť aj na modernejšie výskumy. Nie je priama úmera, ktorá by hovorila, že to, čo vidím v médiách či v reklame, musím absolútne prijať do svojho života a podľa toho sa správať. Samozrejme, sú deti, ktoré sú tým ovplyvniteľné, ale nemusí to byť tak,“ vysvetlila Tóthová-Šimčáková. Veľa závisí aj od prostredia, v ktorom deti vyrastajú – rodiny, výchovy a sebaregulácie dieťaťa. Je rozdiel, ak rodičia pozerajú telenovely alebo si vyberajú hodnotné filmy. Navyše, ako pripomenula psychologička, prieskumy aj na Slovensku ukazujú, že na deti viac vplýva reálna agresia, ktorú vidia v správach, ako agresia v rozprávke, kde vnímajú, že ide o animáciu.
Úplne uchrániť deti pred negatívnymi obrazmi sa nedá, treba ich viesť ku kritickému mysleniu. Rodičia totiž možno dokážu odkontrolovať, čo deti pozerajú v televízii, ale ťažko už to, čo sledujú na internete. Pri počítači pritom trávia viac času.