Parlament končí ako neprehľadná pavučina

Politológa Tomáša Koziaka neprekvapil počet nezaradených poslancov. „Boli sme svedkami ďalšieho rozdrobovania politickej scény. Môže sa zdať, že ide o veľké číslo, ale za štyri roky sa pravicové politické strany naštiepili do takej miery, že 25 nezaradených poslancov je toho jasným dôsledkom,“ povedal politológ.

Na začiatku volebného obdobia pôsobilo 67 opozičných poslancov v piatich kluboch. Po sérii odchodov však dva kluby – SaS a SDKÚ – zanikli. Podmienkou totiž podľa zákona je, aby mal klub aspoň osem členov.

Podľa sociológa Pavla Haulíka pokiaľ ide o menej známych poslancov, tak bežná verejnosť má veľmi slabý prehľad o nich. „Ľudia v podstate ani nevedia, kto kam patrí. Hlavne takí poslanci, ktorí nie sú často pretriasaní v médiách,“ poznamenal sociológ.

Ako ďalej uviedol, dnes existujú politické strany ako obchodné spoločnosti a východiskom je súčasný stav. Poukázal na jednoduchý spôsob založenia strany, ktorá sa dá zo dňa na deň kúpiť a premenovať. Výsledkom je veľký pohyb v štruktúre strán a aj veľký počet nezaradených zákonodarcov.

„Dôvodom je, že chýbajú štandardné politické strany, a tým nechcem klasifikovať tie, ktoré už existujú v parlamente. Štandardná strana pre mňa je tá, ktorá zoskupuje ľudí rovnakej hodnotovej orientácie, ktorí majú záujem meniť veci verejné. U nás však ide o rôznorodé zoskupenia a snaha meniť veci verejné v duchu hodnôt strany je nahradená podnikaním v politike,“ zhodnotil Haulík.

Odídenci z poslaneckých klubov založili nové politické subjekty alebo sa presunuli do iných strán, hoci nemajú status parlamentnej strany. Ide o Sieť, Šancu, Skok, Novu, Občanov, Demokratov Slovenska – Ľudo Kaník a Priamu demokraciu.

Napríklad z klubu KDH odišiel poslanec Daniel Lipšic a založil stranu Nova. Ďalší kresťanský demokrat Radoslav Procházka sa mandátu poslanca vzdal a je za zrodom Siete. Podľa podpredsedu KDH Júliusa Brocku kresťanskí demokrati zostali verní svojej „tradícii“, že sú inkubátorom nových prístupov v politike formou pokus-omyl.

„Zdá sa, že to vyšlo Procházkovi a nevyšlo Lipšicovi. Ukazuje sa, že KDH je nevyčerpateľným zdrojom nádeje. Udržiavame si charakter hodnotovej strany, ktorá nepodlieha verejnej mienke, ale niekedy je to na úkor preferencií,“ povedal Brocka.

Podľa politológa Koziaka sa už pred štyrmi rokmi zdalo, že pravica sa ďalej štiepiť nemôže a skôr ju čaká spájanie. "V každom prípade treba povedať, že buď si pravicové strany uvedomia, že touto cestou ďalej nemôžu ísť, a nastúpi integračný proces, alebo stále budú hrať druhé či tretie husle a Smer ich bude valcovať.

Ako sa zmenili počty poslancov v kluboch

Ak má Smer takmer trikrát viac hlasov ako druhá strana v poradí, nie je to znak dobrej pravicovej politiky," uviedol Koziak. Poukázal na skutočnosť, že hoci poslanci založili nové strany, v prieskumoch zaznamenávajú minimálnu úspešnosť u voličov. „Myslím si teda, že v parlamentných voľbách utrpia veľké fiasko. Aj toto bude signál, že nemôžu pokračovať súčasnou cestou,“ doplnil politológ.

Z vládneho klubu Smeru nevystúpil ani jeden poslanec a stále má 83 členov ako na počiatku. Šéfka klubu Jana Laššáková povedala, že si všetci uvedomili vládnu zodpovednosť a neuprednostnili osobné záujmy.

„Rešpektujeme však aj to, že ak má niektorý z poslancov iný názor, tak ho vyjadrí hlasovaním. Stalo sa, že naši poslanci podporili aj opozičné návrhy, lebo si mysleli, že ide o správne riešenie, ale nepresvedčili celý klub,“ dodala Laššáková.

Klub Mostu-Híd bol v opozícii jediný, ktorý nestratil poslanca. Naopak, pribudla Lucia Žitňanská pôvodom z SDKÚ. „Boli sme stabilní a som rád, že na konci je nás ešte o jedného viac,“ poznamenal predseda klubu László Solymos.

Podľa Koziaka strany, ktoré sú vo vláde, vykazujú väčšiu stabilitu a aj preto Smer nemusel rátať straty. „Členská základňa Smeru a aj voliči boli zväčša spokojní, takže rozbiť stranu, ktorá je pri moci, by bola absurdná záležitosť,“ mienil politológ. V prípade opozičného Mostu-Híd politológ povedal, že strana neprešla záťažovými momentmi a stmeľujúcim činiteľom bola osoba predsedu Bélu Bugára.

Faktom je, že súčasný počet nezaradených poslancov nie je rekordný. Až 30 ich bolo v rokoch 1998 – 2002 za prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Za jeho druhej vlády v rokoch 2002 až 2006 bolo nezaradených poslancov mimo klubov 25.